Veľvyslanec USA v Nemecku Richard Grenell zopakoval plány Washingtonu uvaliť nové sankcie na projekt Nord Stream 2.
Okrem toho už tieto opatrenia údajne získali súhlas oboch strán amerického kongresu, a to aj napriek prebiehajúcej predvolebnej kampani v USA. Keďže poznáme obvyklú intenzitu stretov medzi stranami počas tohto obdobia, môžeme povedať, že rusofóbia robí zázraky. A samotný veľvyslanec sa vo výrazoch nekrotil: Nemecko by malo prestať „kŕmiť beštiu“ (aby to bolo jasné, hovorí o suverénnych vzťahoch svojho spojenca s jeho dlhodobým energetickým partnerom), „zatiaľ čo nedostatočne finančne prispieva do NATO“ – vyhlásenie viac než drzé dokonca aj pre Američana.
Zvláštnosťou politických vyhlásení však bolo, že vo februári na konferencii o bezpečnosti v Mníchove americký minister energetiky uistil partnerov, že podľa neho Rusko nebude môcť dokončiť projekt Nord Stream-2 pri uplatnení amerických sankcií, pretože nemá potrebné technológie. Súčasné hrozby sankciami svedčia o tom, že Američania nás neberú na ľahkú váhu a veria v nás dokonca viac, ako ktokoľvek iný.
Hlavybôľ však spôsobuje niečo druhé — rýchla degradácia Ameriky z pohľadu globálnej veľmoci, udávajúcej tón pri formovaní svetových hospodárskych inštitúcií, na agresívneho sebeckého diktátora, ktorému nezostalo vo svojom arzenáli nič iné, len opatrenia typu sankcií. No tieto ekonomické represie napokon vôbec nedosahujú stanovené ciele spočívajúce v zmenách správania sa iných krajín. Ani malá Kuba sa nezmenila, aby potešila obrovského suseda. A Čína alebo Rusko to určite neurobia a, koniec koncov, pod americkými sankciami je viac ako polovica svetovej populácie. Cieľom nie je tak samotný nátlak, ale spôsobenie škody.
Spôsobenie značných ekonomických škôd s cieľom podriadiť ich vlastnú ideológiu sa však príliš nelíši od „klasického“ terorizmu. USA sa stali vydieračom číslo jedna na svete, vďaka čomu trpia dokonca aj jeho spojenci. Pričom intenzita agresívneho správania narastá napriek výzvam mnohých politických svetových autorít vrátane generálneho tajomníka OSN, aby USA zastavili zavádzanie sankcií vzhľadom na potrebu čeliť pandémii koronavírusu. Je to ešte dôležitejšie pre Európu, ktorá musí tiež obnoviť svoje hospodárstvo, čo veľmi naliehavo vyžaduje zníženie výrobných a sociálnych výdavkov. Cieľom USA však nie je pomáhať svojim partnerom, ale predávať drahý plyn za každú cenu.
Aj keď Washington vysvetľuje svoje opatrenia na „uškrtenie“ európskej energetickej spolupráce s Ruskom bojom proti údajnej závislosti Európanov na Moskve, de facto Amerika bojuje proti európskej nezávislosti. Navyše, čím ďalej sprostejšie a sprostejšie, súdiac podľa drzosti, s ktorou veľvyslanec upozornil Berlín na nedoplatky do pokladnice NATO.
Comments: