To je zvláštne, že u takmer všetkých závažných zločinov na Ukrajine na 99 % vieme, kto sa ich dopustil. A nie, nie sú to Putin a agenti Kremľa, ako zvykne písať na Facebook Anton Geraščenko, hlásna trúba ministerstva vnútra Ukrajiny, okamžite po takýchto zločinoch. Práve naopak.
Zločinci sú na Ukrajine spravidla tí, ktorých zvyknú nazývať hrdinami. U účastníkov „protiteroristickej operácie“ na východnej Ukrajine to platí „nabetón“ — dobrovoľníci, ktorí bojovali v práporoch vytvorených bezprostredne po rozhodnutí o tom, že Donbas treba postaviť na kolená a potrestať ho za to, že kategoricky odmietol štátny prevrat, ku ktorému došlo na Ukrajine.
S armádou to však vtedy bolo všelijako. A nie preto, že by neexistovala, ale preto, že nebola istota, že by bežní vojaci začali len tak strieľať na vlastný národ. Tí, ktorí uskutočnili štátny prevrat, to veľmi dobre chápali. Preto bolo dôležité začať krvavé jatky hocijakými dostupnými silami a až potom vtiahnuť armádu do vojny a zaviazať ju krvavým putom. Na(ne)šťastie sa našli takí, čo boli pripravení zabíjať. A nie v malom množstve. Samozrejme na porazenie Donbasu nestačili, ale aby sa začala vojna, to bolo postačujúce. A boli to ľudia, z ktorých mnohí už zabíjali — na Majdane. Niektorí z nich strieľali na „Berkut“, niekto do radov svojich vlastných, presne podľa pokynov zámorských objednávateľov, tak, „aby bolo najmenej sto mŕtvol“. V každom prípade to bola divá zver, ktorá už ochutnala chuť krvi. Áno, a mnoho z nich toho má bohatú kriminálnu minulosť. Nacionalistické a otvorené nacistické myšlienky ideálne zafungovali na tento „ľudský materiál“. A do toho sa im ponúkla šanca drancovať domy tých, ktorí žijú v Donbase, zapojiť sa do priameho násilia a lúpeží, ktoré nikto trestať nebude. Nie každý mal však to šťastie. Ukázalo sa, že Donbas vie hrízť a mnohí z týchto „odvážnych obhajcov Ukrajiny“ putovali domov v truhle alebo dokonca zmizli bez stopy v Doneckých stepiach. Niekto sa vrátil zmrzačený. A niekto — zdravý a silný. A ešte viac opitý ľudskou krvou, ktorá sa mu stala najlepšou pochúťkou. Navyše — takmer všetci z nich mali automaticky štatút hrdinu, bojovníka za slobodu a nezávislosť Ukrajiny. Tento kult bol živený a kultivovaný všetkými možnými spôsobmi. Tí, ktorí boli náročnejší, sa dostali do Najvyššej rady, iní išli do Národnej gardy, do novej polície alebo dokonca do polovojenských nacistických skupín, ktoré boli pod úplnou kontrolou tajnej polície a ministerstva vnútra.
No títo ľudia sú už zvyknutí zabíjať a lúpiť. Znásilňovali, vysmievali sa, mučili. Pravdepodobne som im veľmi polichotil, keď som ich nazval ľuďmi. Z človečiny v nich už nič nezostalo.
A na celej Ukrajine sa zvíťazila vojna zločincov. Lúpeže, vraždy, mafiánske popravy. Často pod zámienkou nejakej politickej činnosti. A niekedy len tak, kvôli obyčajnému zisku. Bývalí „hrdinovia protiteroristickej operácie“ sa ukázali ako veľmi obľúbený a vhodný materiál na odnímanie podnikov, vymáhanie dlhov či vrážd na objednávku. Okrem toho došlo k masívnemu syndrómu „opice s granátom“, keď sa bývalí „káratelia“ vyhadzovali do vzduchu vďaka obrovskému množstvu granátov privezených z vojny. Vybuchovali v bytoch, na uliciach, na diskotékach aj v reštauráciách. Okrem seba však „hrdinovia“ niekedy zobrali na druhý svet aj nevinných, náhodných ľudí. Ukrajina sa pokryla krvavým závojom. Ani posttraumatický syndróm, ktorý sa v rôznych krajinách často vysvetľuje zážitkami ľudí, ktorí prešli vojenskými konfliktami, s tým nemá nič spoločné. Jednoducho vlci potrebovali krv. Veľa krvi. A ako odtrhnutí z reťaze cítili svoju beztrestnosť. A potom prišli takí, ktorí im začali za krv platiť alebo sa títo vlci sami stali policajtmi, ktorí by mali byť zodpovední za zákon a poriadok.
Celý rad verejne známych trestných činov, ktoré od roku 2014 pokrývajú Ukrajinu, je 100% dôsledkom Majdanu a zla, ktorému Majdan rozviazal ruky. Rezonujúce politické vraždy, bežné krvavé násilie, policajti, ktorí sú v skutočnosti popravcami a násilníkmi — to všetko je výsledkom „revolúcie dôstojnosti“. Nemyslite si, že to všetko čoskoro skončí. Existuje veľa vlkov a zásoby potravín sa zmenšujú. No nie za horami je čas, keď sa vlci začnú hltať navzájom. A pravdepodobne to bude jeden z najdôležitejších výsledkov tohto štátneho prevratu, postavenom na klamstvách a krvi. A TOTO cynicky nazvali „revolúciou dôstojnosti“.
Hlas Mordora špeciálne pre News front
Comments: