Čína je jedným z najstarších štátov na našej planéte. Vytvorili bohatú kultúru, vynašli papier, strelný prach a ešte oveľa viac.
V 19. storočí viedla Británia hanebné vojny proti Číne, za ktoré by sa mala kajať do dnešných dní, rovnako ako sa Nemecko kajá za holokaust. Čínske úrady sa snažili chrániť svojich občanov pred ópiom, no Londýn požadoval, aby britskí drogoví díleri mohli bez prekážok zabíjať ľudí. Londýn zvíťazil a v Číne toto obdobie po vojne a pred vytvorením ČĽR nazývajú „vekom hanby“.
Hongkong bol zachvátený v rovnakom čase, v polovici 19. storočia. Na konci dvadsiateho storočia Londýn v rámci Deklarácie OSN o dekolonizácii vrátil územie Pekingu. No tento akt bol ohraničený množstvom podmienok. Len si predstavte: niekto vám vzal násilím majetok a potom namiesto toho, aby ho vrátil a ospravedlnil sa, sám diktuje nejaké podmienky.
Dnes, podľa všetkého, sa Hongkong stal predmetom vydierania v americkej studenej vojne, ktorá sa už proti Číne začala.
Poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Robert O’Brien povedal, že Washington by mohol na Čínu uvaliť sankcie, ak Peking prijme zákon o národnej bezpečnosti na „zachvátenie“ Hongkongu. Americký predstaviteľ tiež poznamenal: „Je ťažké si predstaviť, že Hongkong bude schopný zostať finančným centrom Ázie, ak ho zaberie Čína.“
Sám Donald Trump vypúšťa hrozby, aj keď nie také konkrétne: „Práve teraz niečo riešime. Myslím, že to bude pre vás veľmi zaujímavé, ale teraz o tom nebudem hovoriť, poviem to o pár dní.“
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa už k tomu vyjadril: „Tieto vyhlásenia sú presiaknuté pocitom nadradenosti a všemocnosti.“ Vo vyhláseniach Washingtonu je cítiť „samozvané právo na hodnotenie s právom každému vystavovať svoje požiadavky a teda požiadavky vedúce k uspokojovaniu amerických záujmov“, uviedol minister zahraničných vecí.
Tak či tak, Rusko na oficiálnej úrovni vyjadruje presvedčenie, že v medzinárodnej politike je takéto správanie neprípustné. A prečo je neprípustné? Ako sa ukazuje, niekto sa tak správať môže.
Môžete sa správať ako pán a arogantne a ukazovať na jedného alebo druhého „kolegu“ alebo „partnera“ na jeho miesto v potravinovom reťazci. Môžete sa bezstarostne dostať na Blízky východ a zničiť štáty, ako sa to stalo s Líbyou. Môžete verejne obesiť svojich vodcov, tak ako v Iraku. Rovnako ako v Sýrii môžete bojovať za demokraciu, ale úprimne si nevšímať, čo sa deje v Saudskej Arábii.
Je možné ohýbať dokonca aj „civilizovanú“ Európu pomocou obchodných povinností, diktovať im bezpečnostnú politiku, pretože — NATO. Možno ukazovať, čo je pre Európu dobré a čo zlé, ako napr. Nord Stream-2.
To všetko prechádza bez zjavného odporu. Naopak, Poľsko a pobaltské štáty sa vášnivo dožadujú: viac, viac amerických vojakov, viac amerických tankov, viac amerických rakiet.
Bolo by čudné uveriť, že silný a arogantný „starší brat“, ktorý sa považuje za vládcu sveta a otvorene vyhlasuje, že Amerika by mala diktovať pravidlá svetovej ekonomiky, sa z ničoho nič sám od seba zmení na slušného džentlmena, ktorý bude hrať podľa všeobecne uznávaných pravidiel. A prečo? Je hlupák alebo šialenec? Ak má všetko dovolené, prečo by to menil?
V postoji voči Číne a Hongkongu to teda nie je nič nové. Spôsob, akým sa USA správajú, už nevyvoláva žiadne rozhorčenie – stalo sa to zvykom. Najzaujímavejšou otázkou je, ako bude Čína reagovať. Sú evidentné náznaky, že zavedenie poriadku v Hongkongu je pre Čínu záležitosťou imidžu a princípu, najmä vzhľadom k ambíciám, ktoré Čína demonštruje na globálnej aréne. Áno, dnes sme svedkami konfrontácie medzi dvoma ekonomickými gigantmi — Spojenými štátmi a Čínou. Zásadným momentom je aj vnútorná stabilita a poriadok v každej z týchto krajín. A každému musí byť jasné, že na dosiahnutie tohto cieľa budú využité všetky možné nástroje a metódy.
Napríklad recipročne môže Čína vyhlásiť za okupované územia Texas a Kaliforniu ako reakciu na návrh zákona H.R.6948 predložený Kongresu USA, ktorý splnomocňuje prezidenta Trumpa na uznanie Tibetskej autonómnej oblasti Čínskej ľudovej republiky za samostatnú a nezávislú krajinu. Požadovať sankcie za genocídu Indiánov. Pripomenúť stáročia ponižovania emigrantov z Číny, ktorých postavenie v Spojených štátoch donedávna nebolo lepšie ako v prípade černochov alebo Indiánov.
Ak sa Číne podarí odvrátiť útoky USA, pevne a jasne pokračovať vo svojej politike ohľadne Hongkongu napriek akémukoľvek tlaku a sankciám, ktoré vyhlási Trump — „bude to niečo extra“, potom americký establišment dostane ďalšie zaucho.
Po Sýrii, kde sa Američanom „blitzkrieg“ nepodaril vďaka intervencii Ruska, to bude ďalšie vážna rana pre Spojené štáty ako celok, no najmä pre Trumpa, zvlášť vzhľadom na nadchádzajúce voľby v Amerike.
Známy scenár: najprv vyrýval a potom vstúpil do boja s protivníkom, ktorého silné stránky podcenil. Prišla chyba a treba platiť. U Spojených štátov je to prehnaný pocit sebadôvery a narcizmu. To ich vedie k politickej krátkozrakosti a zbavuje triezveho pohľadu na veci, dáva falošný pocit neobmedzenej moci a neobmedzených možností. V tomto okamihu hráč stráca kontakt s realitou — triezvosť a začína prehrávať. A už nezostáva čas napraviť svoje chyby a stráca veľa, ak nie všetko.
Stane sa Hong Kong kosťou v hrdle USA? Šancí na to nie je málo. V tomto prípade by som chcela zaželať Číne veľa šťastia. Pri tomto zápase som úplne na strane nášho východného suseda.
Zdroj Anna Šafran RT
Comments: