Situácia v oblasti Donbasu zostáva napätá. Denne sa objavujú správy o ostreľovaní a zraneniach civilistov. Od 20. mája boli sily neuznaných republík postavené do plnej bojovej pohotovosti. Medzitým v Kyjeve diskutujú o plánoch na vytvorenie kontroly nad regiónom, ktorý možno len ťažko nazvať mierovým.
Presnejšie povedané, mierový plán možno považovať za taký len v prípade úplného vyplnenia Minskských dohôd. Toto je bezpodmienečne plán „A“. Kyjev sa však neuberá touto cestou, hovoriac o niektorých ďalších plánoch. Tak v novembri 2019 ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij povedal, že Kyjev má plán „B“, ale o tom nechce hovoriť.
Zároveň ukrajinský prezident vyjadril obavy, že Kyjev stratí podporu Západu, ak nebude dodržiavať dohody z Minska: potom by podľa neho mohla Ukrajina „ostať sama zoči voči Rusku“.
Neskôr, na televízneho kanáli „1+1“ Zelenskij uviedol, že na zasadnutiach Ukrajinskej národnej bezpečnostnej a obrannej rady bolo schválených päť plánov na opätovné začlenenie Donbasu v prípade rôznych scenárov vývoja situácie.
„Jeden z týchto plánov je, tak ako ste povedali, plán B.“ Pre mňa to nie je plán B, je to plán „posledného písmena“. Je to posledný plán. Zatiaľ by som naozaj nechcel, aby sme použili tento konkrétny plán, “uviedol Zelenskij.
V máji tohto roku vedúci kancelárie prezidenta Andrei Jermak pripomenul plán B. Podľa neho taký plán existuje a bol vypracovaný.
«Ale budeme o tom hovoriť, keď vidíme, že plán A nefunguje,» povedal Yermak.
Z toho, čo už bolo povedané, možno dospieť k záveru, že práve tento plán „B“ nezodpovedá definícii „mierového plánu“. Zdá sa však, že je to práve on, ktorý sa implementuje.
Deň predtým vedúci ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Dmitrij Kuleba v rozhovore pre ATR povedal, že po zavedení kontroly nad Donbasom má Kyjev v úmysle zlikvidovať správu neuznaných republík. Podľa ministra nemá dialóg s republikami v systéme urovnávania konfliktov žiadnu perspektívu.
„Ak bude existovať bezpečnosť, bude existovať systém stiahnutia vojsk, bude obnovená hraničná kontrola, kde je teda vlastne miesto tejto okupačnej správy? Odpoveď — nikde,“ povedal Kuleba v rozhovore pre ATR.
Poznamenal tiež, že orgány Kyjeva by nechceli uplatniť plán „B“ v prípade Donbasu, o ktorom sa predtým diskutovalo v kancelárii prezidenta. Aký je to plán, minister zahraničných vecí vysvetľovať nezačal. Poznamenal však, že táto možnosť riešenia konfliktu sa plánuje v prípade, ak sa nebude možné dohodnúť sa s Donbasom a Luganskom do jedného roka.
Zatiaľ nie je možné dohodnúť sa a ukrajinské orgány také pokusy neuskutočnili. Dve májové videokonferencie trojstrannej kontaktnej skupiny (TAG) nepriniesli žiadne výsledky. Ako poznamenal predstaviteľ samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin, je nemožné pokročiť v minskom procese, pretože predstavitelia Kyjeva „sa snažia hovoriť ultimatívnym jazykom“.
Predtým ruský zástupca Boris Gryzlov povedal novinárom, že videokonferencia skupiny 14. mája bola takmer zmarená z dôvodu postoja predstaviteľov Kyjeva, ktorí „v rozpore so súborom opatrení na vykonávanie dohôd z Minska (…) sa pokúsili odmietnuť priamy dialóg so zástupcami Doneckej a Luganskej strany. «.
«Týmito činmi orgány Kyjeva hrubo porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá jednomyseľne schválila balík opatrení,» poznamenal Gryzlov.
Podľa neho bola činnosť pracovnej skupiny 26. a 27. mája tiež „torpédovaná“ prostredníctvom aktivít ukrajinskej strany. Konkrétne ukrajinská delegácia „znova odmietla prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s dohodnutým prímerím“ a odmietla diskutovať o téme bezpečnosti v regióne.
Podľa splnomocnenca Ruskej federácie „to všetko naznačuje, že kyjevská strana neprestane ostreľovať civilné obyvateľstvo“. Medzitým Gryzlov pred prijatím ďalších opatrení na zaistenie bezpečnosti zdôraznil, že „je ťažké hovoriť o zrušení rozhodnutí Donecka a Luganska o bojovej pripravenosti.“
Dodal, že Kyjev „naďalej odmieta viesť vyšetrovanie a potrestať vojenský personál ozbrojených síl, ktorého vinou boli v Donbase zabití a zranení civilisti, vrátane detí.“ Podľa Gryzlova „Donbas vyžaduje vyšetrovanie ostreľovania z mája, čo bolo priamym porušením prímeria, táto otázka bola položená na poslednom stretnutí a nie je vyriešená.“
«Vina na strane Kyjeva je nepopierateľná, je však dôležité zistiť, do akej miery sú príslušníci ozbrojených síl na mieste vinní a do akej miery boli vraždy a zranenia civilistov výsledkom rozkazu z Kyjeva,» uviedol ruský veľvyslanec.
Gryzlov tiež poznamenal, že Kyjev opäť vyjadril svoju vôľu získať plnú kontrolu nad hranicou v Donbase ešte pred politickým urovnaním, „to znamená pred určením osobitného štatútu teritórií Donbasu, amnestie a usporiadania volieb“. Podľa jeho názoru, vzhľadom na vyhlásenia z Kyjeva o plánoch na „vyčistenie“ vzbúrených území, je takáto kontrola v Kyjeve „hrozbou genocídy voči obyvateľom Donbasu“.
„Akékoľvek pokusy Kyjeva o zmenu dohody z Minska, a to aj pokiaľ ide o postupnosť opatrení, môžu viesť k nenapraviteľným následkom,“ varoval predstaviteľ Ruskej federácie.
Dodal, že Rusko ako garant Minského procesu „bude pokračovať v kurze priority riešenia politických otázok, dôsledného vykonávania opatrení stanovených v minských dohodách, ktoré sú schválené rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN“.
V súčasnosti vidíme, že Kyjev stále nepovažuje Minsk-2 (alebo plán A) za plne uskutočniteľný (najmä s ohľadom na jeho politickú časť). Preto boli vypracované záložné plány, ktorých obsah sa verejnosti neoznamuje. Dá sa predpokladať, že jeden z nich sa zaoberá vojenským podmanením oboch republík, ale je nepravdepodobné, že Zelenského okruh naozaj nechápe riziká s tým spojené. Je možné, že sa budú snažiť implementovať plán zabezpečujúci blokádu Donecka a Luganska Ukrajinou, podľa podnesterského scenára — neuznávať, neobchodovať (alebo obchodovať v tajnosti), čakať … na vhodný okamih. No ten okamih, vôbec nemusí prísť.
Treba mať však na pamäti aj takú variantu, keď všetky plány môžu byť zametané od stola. Pripomeňme, že na demarkačnej línii máloktorý deň sa zaobíde bez ostreľovania, civilisti trpia a zomierajú a orgány neuznaných republík sa s tým nebudú zmierovať.
Minister zahraničných vecí Doneckej ľudovej republiky, splnomocnenec na rokovaniach v Minsku, Natalia Nikonorová, ktorá sa vyjadrila k videokonferenciám kontaktnej skupiny 27. mája, poznamenala, že ukrajinská strana bola informovaná o tom, prečo bol zavedený režim úplnej bojovej pohotovosti jednotiek republiky. Podľa nej sa tak stalo s cieľom „byť schopný adekvátne reagovať na agresiu …“, pretože také masívne tragické následky z ostreľovania zo strany Ukrajiny „neboli dlho“.
Andrej Lubenskij Ukrajina.ru
Comments: