Irónia amerického „Majdanu“

Intenzita nepokojov v USA každý deň stúpa — pouličné drancovanie, zabíjanie bezpečnostných síl, vyhorené autá… Napriek tomu nám musí byť jasné, že o revolúcii vedúcej k štátnemu prevratu (vo všeobecnosti) nemôže byť ani reči. Avšak občianske protestné zhromaždenia v USA sa už na sociálnych médiách nazývajú „americký Majdan“. A napokon, okrem irónie, niečo na tomto porovnaní bude.

Po niekoľkých dňoch od vraždy Afroameričana bielym policajtom protesty prestali byť vyložene „čierne“. Čoskoro sa k rebelom pripojili ostatní Američania, takže demonštrácie prekvapivo rýchlo dosiahli sociálnu a rasovú konsolidáciu a teraz predstavujú skutočnú hrozbu pre súčasnú politickú elitu Spojených štátov. Aspoň pre niektorých jej zástupcov, najmä pre tých, ktorí sa držia pravicového konzervatívneho kurzu. Jeho zosobnením je, samozrejme, súčasný americký prezident Donald Trump.

Zdá sa, že ideály, s ktorými sa stotožňujú americkí demonštranti, sú ďaleko od „svetonázoru“ ukrajinských radikálov, ale v tomto prípade na tom skutočne nezáleží. V ideologickom zmysle dostali Američania „Majdan naopak“, ale opakujem, to nie je najdôležitejšie. Dôležitý je samotný faktor chaosu, čo je základná hnacia sila pri takýchto udalostiach. Vysvetlím.

Za posledných niekoľkých desaťročí (30, možno 40 rokov) sa Spojené štáty riadili stratégiou „kontrolovaného chaosu“, ktorá sa aktívne distribuovala medzi štátne subjekty, vzniknuté v dôsledku rozpadu ZSSR a desiatku ďalších krajín východnej Európy (a so začiatkom „Arabskej jari“ tento americký trend z 90. rokov opäť našiel široké uplatnenie v Egypte, Líbyi, Sýrii a ďalších krajinách v regióne). Tak, ako USA využívali stratégiu „kontrolovaného chaosu“ v iných krajinách, boli ním zrazu neočakávane pohltené sami. Jedinou otázkou je, do akej miery je kontrolovaný a kým.

Prejdeme k detailom, ale všeobecne hovoríme, že všetko, čo sa dnes v Amerike deje, je v istom zmysle notoricky známa historická spravodlivosť. Ako sa hovorí, žnete to, čo zasejete. Zasiali chaos — žnú chaos.

Zároveň som veľmi vzdialený od škodoradosti, často pozorovanej u presvedčených vlastných patriotov, ku ktorým nepochybne patrím, ale nepáči sa mi, keď trpia mierumilovní ľudia v akejkoľvek krajine. Na druhej strane sa zdá, že chaos je najnebezpečnejší pre elity — utrpia obrovské materiálne straty. Ale tak či onak elity sa následkom vyhnú, otrasú sa a utečú do končín, kde bude ticho a pohoda. A obyčajní ľudia práce zomrú v nepokojoch, potom budú trpieť nezamestnanosťou a hlbokým nedostatkom peňazí, potrebných na uživenie rodiny.

Ale spolu so súcitom tých, ktorí trpia americkým chaosom, som vďačný za tieto protesty, lebo je to úžasná lekcia. Ilustratívna lekcia pre tých, ktorí osočujú Rusko a stále ho považujú za policajný štát. Pre tých, čo porovnávajú činnosť ruskej gardy pri zhromaždeniach pomaly s masakrom v réžii afrických diktátorov. Na pozadí toho, ako americké bezpečnostné sily pôsobia a rozháňajú protesty, sa naša ruská poriadková polícia javí ako milí chlapci s dokonalou výchovou, získanou na prestížnej škole. Stačí si všimnúť, na ktorý deň protestov zazneli prvé strely (bez ohľadu na zbraň) a potom si porovnať, čím sú zvyčajne vyzbrojené ruské poriadkové sily, rozháňajúce nepovolené demonštrácie.

Samozrejme, že problémy s profesionálnou deformáciou, nanešťastie, neboli vyriešené a vyskytujú sa v radoch absolútne každej mocenskej štruktúry všade na svete. Otázka je však v systematickom prístupe. A ak porovnáme domáce metódy práce s davom, ktorý je zaužívaný v Rusku, s podobným systémom v USA, bude správanie našich bezpečnostných síl vyzerať oveľa liberálnejšie ako americké.

Preto som úprimne a dokonca veľmi úprimne prekvapený, prečo naši liberálni ochrancovia ľudských práv mlčia. Prečo nie sú rozhorčení agresívnymi opatreniami amerických orgánov voči vlastným ľuďom? Možno Američania potrebujú leteckú podporu, aby získali bezpečnosť a záruky pre demokratickú budúcnosť?

Podľa mojich zistení sa za nespokojných Američanov postavil iba môj priateľ, vojenský spravodajca Žeňa Poddubnyj. Citujem ho: „… verím, že je úplne neprijateľné používať silu proti pokojným demonštrantom v Spojených štátoch. Vláda by mala okamžite začať dialóg so spoločnosťou prostredníctvom zástupcov Číny, Venezuely a Ruska. Zástupcovia týchto krajín by sa mali stať sprostredkovateľmi a garantmi procesu riešenia konfliktu v USA, vysielať pozorovateľov, organizovať interakciu s ľudovými hnutiami. Americká vláda je povinná dodržiavať vôľu civilizovaného sveta.“ Takto, ironicky, to Evgenij napísal do svojho profilu na sieti — a, krucinál, trafil to presne!

Pokiaľ ide o samotné americké elity, príliš sa neobťažovali, na koho bude najpohodlnejšie ukázať prstom. Ruská stopa v protestoch sa objavila už na tretí deň „amerického Majdanu“. Nebudem prekvapený, ak zajtra či pozajtra sa medzi demonštrantmi nájdu Čepiga a zvyšok spolupracovníkov GRU.

Semjon Pegov RT

Comments:

Loading ...