Zoznam antidemokratických opatrení zaznamenaných v USA v posledných dňoch je príliš podobný zoznamom antidemokratických akcií vytvorených americkými mimovládnymi organizáciami pre ľudské práva, za ktoré kritizovali iné štáty.  

Píše o tom denník The Washington Post.

Drancovanie, policajná brutalita, prezident, ktorý je pripravený použiť armádu proti svojmu vlastnému národu, podľa vzoru Ukrajiny — s takouto situáciou sú nútení sa vyrovnávať Američania, ktorí sa ešte nezotavili z „epochálneho hospodárskeho kolapsu“ a koronavírusu.

Médiá upozorňujú na skutočnosť, že udalosti uplynulého týždňa sa podobajú „katalógu zločinov“, ktorý je zhrnutý v „dokumentoch amerických skupín pre ľudské práva sledujúc situáciu v iných krajinách“. Ozbrojené bezpečnostné sily sa nasadzujú proti neozbrojeným demonštrantom. Okrem toho boli zaznamenané prípady policajných útokov na novinárov, ktorí robili z nepokojov reportáže.

Avšak pre americkú administratívu je oveľa väčším problémom to, že hanba USA sa deje pred zrakom celého sveta, píše WP. Zatiaľ čo v niektorých krajinách tisíce ľudí vystúpili na podporu demonštrantov, v iných poukazujú na zjavné pokrytectvo Washingtonu.

Kto sú skutoční podnecovatelia americkej krízy?

Rusko vyhlásilo, že bezdôvodné násilie bezpečnostných síl je už dlho štandardom Spojených štátov. Iránsky najvyšší vodca Sajjid Alí Chámeneí povedal, že v Spojených štátoch je nebezpečné byť čiernym. Čína zasa dokázala úspešne odraziť americké útoky na nepokoje v Hongkongu. Denník upozorňuje aj na skutočnosť, že Peking preukázal zdržanlivosť, pretože nepodporoval pogromy, ako to robila americká strana.

V súčasnej situácii Washington jednoducho nemôže správne reagovať na kritiku. Pokúsil sa to urobiť poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť Robert O’Brien. V televízii uviedol, že administratíva je na rovnakej strane ako demonštranti, ale kritizoval radikálov a provokatérov, ktorí vyvolali nepokoje.

Toto všetko je známe tým, ktorí sledovali situáciu v Hongkongu. Americká vláda sa musí cítiť veľmi biedne, pretože sa dostala do rovnakej situácie, na ktorú tak razantne poukazovala v iných krajinách. A teraz už Štáty nemôžu hovoriť nič o porušovaní ľudských práv v zahraničí.