Turecko zmobilizovalo všetky prostriedky štátnej propagandy proti Spojeným štátom americkým, ktoré prechádzajú ťažkými obdobiami a naraz čelia dvom obrovským výzvam — pandémii Covid-19 a nepokojom na svojom území po vražde Afroameričana Georgea Floyda políciou v Minneapolise.
Zo všetkých „autoritárskych režimov“, ktoré v súčasnosti „oslavujú“ ničenie Spojených štátov zvnútra, iba Ankara je spojencom Washingtonu v NATO, avšak tieto zväzky spojenectva sú čoraz viac nominálne. V predvečer 2. júna na stránkach Jerusalem Post, novín blízkych izraelským vládnym kruhom, to povedal politický pozorovateľ Seth J. Frantzman.
Titulky štátnych médií v Turecku sa zameriavajú na „bitie“ Spojených štátov v rámci štátom kontrolovanej informačnej kampane. V hojnosti sú to informácie o rabovaní protestujúcich, bezmocnosti a krutosti americkej polície. Turecko podporuje protesty USA, ale potláča nesúhlas doma a rovnaká situácia, sťažuje sa autor článku, je aj v Číne, Iráne a Rusku.
Za cieľ Turecka, Iránu, Číny a Ruska počas súčasnej krízy v Spojených štátoch izraelský expert označuje „jej využitie vo vlastnom záujme na získanie (geopolitických) výhod“. Turecko zaplavilo Líbyu zbraňami a sýrskymi žoldniermi uprostred rastúceho ozbrojeného konfliktu v severoafrickej krajine. Čína je v pohraničnom spore s Indiou, ktorú USA predtým verejne podporovali.
Americké vzťahy s Kráľovstvom stredu sa od začiatku roku 2020 zhoršujú a pandémia sa stala katalyzátorom zhoršovania hlbokých problémov minulosti medzi dvoma najväčšími ekonomikami na svete vrátane teritoriálnych sporov v Juhočínskom mori, Taiwane a Hongkongu.
Irán doma napína vojenské svaly a posiela ropné tankery do Venezuely napriek varovaniam USA o neprípustnosti takýchto krokov. Rusko vojensky rastie v Líbyi a Sýrii. Frantzman uvádza na medzinárodnej scéne geopolitické „výhody“ konkurentov a odporcov Spojených štátov, ktoré zostávajú vojenskou superveľmocou.
Medzitým sa všetky tieto krajiny snažia využívať hospodárske dôsledky globálnej pandémie vo svojich vlastných záujmoch. Pokračujú v skúmaní otázky prechodu na národné meny s dvojstrannými dohodami, aj keď pre ciele povalenia dolára nie sú súčasné podmienky rozšírenej nestability na devízových trhoch zďaleka najvýhodnejšie. Rusko na svetovom trhu propaguje svoje zbrojné systémy a snaží sa kompenzovať pokles výnosov z ropy. Turecko chce čoraz viac ekonomicky spolupracovať so susedným Iránom, ktorý je pod prísnymi sankciami USA. Ankara sa tiež približuje k, od nej geograficky ďaleko, ale duchovne blízko, Malajzii a Pakistanu — dvom sľubným trhom v Ázii.
Turecko sa však zároveň nebojí vyostriť konfrontáciu s Gréckom, Cyprom, Egyptom a samotným Izraelom vo východnom Stredozemí a vydobiť si do budúcnosti pozíciu na ťažbu ropy a plynu. Situáciu sa snaží vyrovnať hneď niekoľko krajín. Egypt, Grécko, Cyprus, Francúzsko a Spojené arabské emiráty sa snažia čeliť rastúcej úlohe Turecka v Stredomorí.
Spojenci a partneri USA na celom svete sa obávajú, že chaos v zostávajúcej najmocnejšej ekonomike a prvej vojenskej sile na svete by mohol viesť k zníženiu schopnosti Američanov sústrediť sa na vonkajšie výzvy. To bude znamenať, že všetci, ktorí čakali a dúfali v oslabené Spojené štáty, nehovoriac o ich ničení zvnútra, teraz zdvojnásobia svoje úsilie o ich vytláčanie všade, kde je to len možné.
Rusko a Irán už „smerujú“ k Afganistanu, zatiaľ čo Turecko a Rusko premieňajú Líbyu na zóny, v ktorých majú prevažujúci vplyv. Preteky naberajú na sile a súčasne aj geopolitický zápas medzi Spojenými štátmi a jeho súpermi v Eurázii a na Blízkom východe. Od východnej Líbye po Afganistan, kdekoľvek sa môžu Spojené štáty ukázať podstatne slabšie, ako sa dnes prezentujú, pričom ich protivníci kopia sily a pripravujú sa na frontálne útoky. „Veľká štvorka — Čína, Rusko, Turecko a Irán — sa posilnia,“ uzatvára izraelský politický analytik.
Zdroj EADaily
Comments: