Krása rozprávok spočíva v tom, že nezmiznú vo chvíli, keď prestaneme veriť na Deda Mráza alebo Santa Clausa, v závislosti od toho, kde žijeme. Vyrastáme a rozprávky spolu s nami. Iba ich funkcia sa prakticky nemení. Rovnako ako rodič číta ďalší príbeh, aby dieťa čo najskôr spalo, teraz sa snažia „uspať“ aj nás všetkých menej milujúce, ale veľmi vplyvné sily…
Pandémia koronavírus trocha naštrbila agendu globalizmu. Mnohí začali tvrdiť, že na takýto globalistický model sa bude musieť zabudnúť, pretože koronavírusová kríza vytvorila precedens v modernom svete a zrušila svet bez hraníc. Ale buďme úprimní a priznajme, že taký scenár vyzerá mimoriadne smiešne. Najbohatší a najvplyvnejší ľudia našej planéty sa nevzdajú možnosti získať ešte viac bohatstva a vplyvu. A ak niekto odmietne, nahradí ho jednoducho iný. Áno, pandémia si určite vynúti určité ponaučenia, ale myšlienky globalizátorov nezmiznú raz a navždy. Navyše ich forsírovanie bude ešte intenzívnejšie, aby sa znovu získala dôvera vystrašeného svetoobčana.
A keďže hovoríme o novom nasadení, nemôžeme nespomenúť jednu z hlavných ilúzií globalizácie. Napokon, široko známy George Soros na jej počesť dokonca pomenoval rovnako slávny fond — otvorená spoločnosť. Názov tohto konceptu je pozoruhodný tým, že dve slová maľujú krásny, aj keď abstraktný obrázok. Dve slová, ktorých význam väčšina ľudí pochopí tak, aby ich považovali za dostatočný a nezačali tráviť svoj vzácny čas a sily ponáraním sa do všelijakých teórií.
Koncepciu otvorenej spoločnosti v podobe, v akej ju poznáme dnes, vytvoril Karl Popper, hoci o tom najskôr hovoril Henri Bergson. Je však pozoruhodné, že ani jeden, ani druhý nešli do špecifík a vytvorili iba zvláštnu siluetu tejto myšlienky. Vzhľadom na postavenie oboch filozofov môžeme rozlíšiť nasledujúce kľúčové aspekty:
— globálnosť,
— všadeprítomná demokracia,
— absencia zákazov.
„Tabu nenecháva zbytočný priestor,» napísal Popper. „Pri takejto forme života neexistovali prakticky žiadne problémy a nevyskytovalo sa nič, čo by sa aspoň z diaľky podobalo morálnym problémom. Nechcem tvrdiť, že od príslušníka kmeňa sa nikdy nevyžadovalo veľké hrdinstvo a vytrvalosť, aby konal v súlade s tabu. Myslím, že sa zriedka dostal do pozície, ktorá by ho nútila zapochybovať, či koná správne. Správna cesta je vždy stanovená vopred, hoci, idúc po nej je potrebné prekonávať ťažkosti. Je vytýčená prostredníctvom tabu, magickými kmeňovými inštitúciami, ktoré sa nikdy nestanú predmetom kritického posudzovania.“
Z vyššie uvedeného je zrejmé, ako prívrženci Open Society vnímajú jej antagonistu — Closed Society. Spoločnosť, ktorú všetci do určitej miery poznáme. Jej atribúty existujú, ako si niektorí myslia, v mnohých moderných krajinách a nielen v Rusku, ako si niektorí myslia.
Teraz si lepšie predstavme otvorenú spoločnosť v našej modernej realite. Spoločnosť, v ktorej neexistujú hranice, kde už nebudú žiadne vojny a útlak, kde sú si všetci rovní bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, sexuálnu orientáciu alebo iné charakteristiky. Spoločnosť nie je obmedzená pokryteckou morálkou. Spoločnosť, v ktorej NIE JE ZÁKAZ! Môže byť však spravodlivé predpokladať, že vražda alebo krádež si zachovajú štatút trestného činu.
Je to taká spoločnosť, ktorú ako sci-fi žáner pozorujeme v príbehoch o vesmírnych dobrodružstvách. Ľudia, ktorí majú právo a príležitosť konečne ísť za hranice našej planéty a dobyť nové. Takéto príbehy sú fascinujúce, ale často vynechávajú okamih prechodu na Otvorenú spoločnosť. Vidíme iba výsledok — novú, predtým nedosiahnuteľnú úroveň. To všetko vyzerá príťažlivo a, našťastie pre globalizátorov, nik nemusí byť génius, aby spojil svoje súčasné túžby s perspektívou svetlej budúcnosti. Existuje však jediný faktor, ktorý toto všetko ruší. Faktor, proti ktorému sú potešenia z liberalizmu bezmocné, je ľudský faktor.
Keď prenesieme vyššie uvedené princípy na súčasnú realitu, je zrejmé, že tento model nie je životaschopný. Samotné ľudstvo na to nie je pripravené. Len si spomeňte, ako pod liberálnymi heslami začali zaplavovať Európu migrantmi zo Stredného východu. Čo z toho vzniklo? Priateľská multikultúrna spoločnosť? Vôbec nie! Nebol to iba umelý, ale aj neprirodzený proces zmiešania, akoby dva magnety s rovnakou polaritou boli k sebe pritlačené a zviazané lepiacou páskou. Takéto experimenty bohužiaľ znamenajú iba zvýšenie sociálneho napätia a nacionalizmu.
Ak si myslíte, že tento proces vyžaduje určitý čas, pozrite sa späť na to, čo sa deje v Spojených štátoch. Bez ohľadu na to, ako sa snažia vytvoriť ilúzie rovnosti, rozdiel medzi bielym a čiernym je zrejmý a stáročia spolužitia sú prepletené vzájomným nepriateľstvom a nedôverou. Otvorte americké médiá a uvidíte v článkoch o zabití Georgea Floyda nadpis typu napr. „biely policajt zabil černocha“. Nie občan, menovite černoch. Táto čiara je v informačnej oblasti nakreslená zámerne, a to, sa deje v Spojených štátoch, tzv. „Kolíske demokracie.“
Prekážkou Sorosovej myšlienky však nie je iba vrodená ľudská xenofóbia. Karl Popper napríklad pri porovnaní uzavretej spoločnosti s telom poznamenal, že „nohy zvyčajne nevykazujú túžbu stať sa mozgom a iné časti tela zvyčajne nepreukazujú túžbu stať sa žalúdkom“.
„Nič v tele nezodpovedá jednej z najdôležitejších charakteristík otvorenej spoločnosti — súťaž o postavenie medzi jej členmi,“ uviedol filozof.
Hľadá však každý jednotlivec konkurenciu? Sú všetci ochotní sa toho zúčastňovať? Čo sa stane s tými, ktorí tento výber neakceptujú? Či človek ambície má alebo nie, je dôležité si uvedomiť: v každej spoločnosti sú potrební tí, ktorí budú čistiť toalety. Triednej spoločnosti sa vyhnúť nejde a tam, kde existujú triedy, existuje aj nerovnosť. Tam, kde existuje nerovnosť, dochádza k politickej manipulácii.
Hodnoty stanovené ideológmi globalizmu sú v rozpore so skutočnosťami, ktoré sú základom nášho svetového poriadku. Na zmenu situácie je potrebné zničiť existujúci poriadok. Paradoxom je, že elity, ktoré nám určujú samotné hodnoty, nám nedovolia prelomiť súčasný systém, pretože potom sami stratia všetko. Nakoniec, dokonca aj západné finančné elity, ktoré sú sponzormi globalizácie, sú uzavretou spoločnosťou, klany, do ktorých dostať sa zvonka je neuveriteľne ťažké.
Prečo potom propagovať otvorenú spoločnosť? Odpoveď na túto logickú otázku bola na úplnom začiatku článku. Toto je rozprávka vytvorená pre utláčaných. Rovnako ako sa náboženstvo stalo nádejou v božskú spravodlivosť po smrti, aj tu existujú ilúzie demokracie a rovnosti. Sú ako plamene, ktoré priťahujú nočné mory. Tieto mory sa ponáhľajú k svojej smrti a nemajú podozrenie, že ich oheň zhltne. Nie kvôli vyšším cieľom, ale iba ako materiál, na dlhšie a teplejšie horenie.
Otvorená spoločnosť je nástrojom na dosiahnutie veľmi prozaických cieľov. Zatiaľ čo niektorí ľudia veria, že jedného dňa nastane éra spravodlivosti, iní získajú a posilnia svoju moc na úrovni, ktorú si môžeme len predstaviť.
Jevgenij Gaman, špeciálne pre News Front
Comments: