Britské médiá už viac neroztrubujú ten hrozný incident v Salisbury. Známy prípad Skripaľovcov zmizol z médií tak rýchlo, ako sa objavil. Tento doslova narýchlo napísaný detektívny scenár zanechal však veľa nedopovedaných otáznikov. Predtým, ako sa zapadol v nenávratnom prachu zabudnutia, však masíroval mozgy v nejednej hlave. No ak sa aj na incident v Salisbury zabudlo, samotný koncept sa úspešne používa ďalej…
Teraz sa v Českej republike začala aktívna replikácia príbehu s iným hercom, ktorý vystupuje v tejto fraške. Je ním Ondřej Kolář, starosta mestskej časti Praha 6, čo má byť ďalšia obeť, ktorú sa mali pokúsiť otráviť. Ako slávny rusofób sa vyznamenal zbúraním pomníka dvojnásobného hrdinu Sovietskeho zväzu maršala Ivana Koneva. A niekto si vraj skutočne povedal, že táto skutočnosť je neodpustiteľným dôvodom na krvavé odvetné opatrenie.
Český plátok „Respekt“ teraz tvrdí, že do Česka prišiel istý Rus s diplomatickým pasom, ktorého na aute ruských diplomatov prepravili na ruské veľvyslanectvo. Samozrejme, že v aktovke mal jed. Žiaden „novičok“, lež starý dobrý ricín — látku, ktorá sa isto v určitých kruhoch stala legendou.
Ale existuje niekoľko momentov, ktoré sú schopné zničiť takéto rusofóbne insinuácie. Prvá otázka, ktorú si mal autor myšlienky položiť: kde je tu logika? Pripusťme, že existuje motív, ale ten je príliš okatý. Aj keď sa Kolář teraz na súkromnej recepcii zrazu udusí kosťou, Rusko bude z toho určite obviňované. Napokon, zničil pomník! Je „nabíledni“, že fyzická likvidácia je v tomto prípade príliš absurdná. Nehovoriac o tom, že by ricín viezli z Ruska priamo na veľvyslanectvo. Áno, možno použiť argument diplomatickej imunity. No tak či tak, kde je vôbec nejaký dôkaz o existencii samotného ricínu? A načo všetky tieto komplikácie? Nedá sa ricín vyrobiť v Českej republike? Pritom ide o jeden z najjednoduchších spôsobov výroby. Ricín obyčajný je rozšírená rastlina a vybavenie a činidlá sú legálne k dispozícii.
Existuje však aj ďalšia rozumná otázka: prečo práve Kolář? V posledných rokoch bolo v Poľsku zničených asi 500 sovietskych pamätníkov a toto číslo rastie. Napríklad vo februári bol v meste Lešno zbúraný pamätník vďaky Červenej armáde.
V litovskom Šiauliai bol demontovaný obelisk na pamiatku sovietskych vojakov napriek tomu, že bol zaradený do zoznamu kultúrneho dedičstva. Pamätník sa nachádzal v centre mesta, kde bolo po skončení Veľkej vlasteneckej vojny pochovaných viac ako 50 vojakov.
V hlavnom meste Lotyšska sa rok 2019 skončil demoláciou pamätníka sovietskych hrdinov slúžiacich na ponorke. Bol odvezený pod rúškom noci a miestni obyvatelia, ktorí okolo pamätníka roky chodili, to zistili až ráno. V Rēzekne sa odohral boj o pomník sovietskych osloboditeľov, ktorý sa tu nazýva „Aľoša“.
V severozápadnej časti Estónska bol zbúraný pamätník padlým vojakom, kedy dokonca exhumovali pochovaných vojakov. Údajne prekážal pri rekonštrukcii miestnej telocvične.
A koľko pamätníkov bolo zničených na Ukrajine? Počet ide do tisícov! Väčšinou to robili s tichým súhlasom vládnych orgánov skupiny neonacistov. Žiaden z vodcov nacistov neotrčil kopytá, zasiahnutý tajným toxínom. Žiaden z úradníkov na Ukrajine alebo inde nebol prebodnutý dáždnikom, ktorý by bol vybavený injekčnou striekačkou ako odplata za realizáciu nemilosrdnej dekomunizácie. Čo je na Kolářovi také výnimočné? Otázka je rétorická.
Je dôležitejšie pochopiť dôvody toho, čo sa deje. Aby sme to zvládli, poďme k britským brehom. Každý pozná príbeh o tom, ako ruské špeciálne služby poslali svojich agentov do útulného mesta na hmlistý Albion, aby odstránili prebehlíka. Tento príbeh sa postupne napĺňal novými detailmi, keď sa britská vláda snažila vyrovnať s politickou krízou kvôli Brexitu. Prišla rezignácia Theresy Mayovej a na Skripaľových sa náhle zabudlo. Keď došlo k „rozvodu“, kauza „Skripaľ“ bola úplne zabudnutá.
Aj keď opomenieme všetky „diery“ v samotnej histórii, zostáva tu otázka: kde sú následky? Dajme tomu, že v Londýne majú pravdu. Prečo teda Británia neprerušuje diplomatické vzťahy s Ruskom? Myslím si, že odpoveď je jasná: úloha bola iná – odvedenie pozornosti.
V Českej republike je situácia podobná. „Ruská agresia“ je nástroj na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Preto sa začal aktívne šíriť v médiách a formovať rusofóbne nálady v spoločnosti. Nie je to ťažké, pretože v Prahe je najväčšie spravodajské stredisko v strednej Európe americkej CIA a britskej MI-6. A začalo to dávno pred incidentom s Kolářom.
Ešte minulý rok, keď z prípadu Skripaľovcov žmýkali posledné kvapky, boli v Prahe forsírované príbehy o ruských hackeroch a spravodajských agentoch. Napríklad 21. októbra vedúci Českej bezpečnostnej a informačnej služby Michal Koudelka tvrdil, že republika si všimla činnosť ruskej spravodajskej siete, ktorá údajne spolupracovala s ruskými špeciálnymi službami a vykonávala svoje škodlivé hackerské činnosti zo samotného srdca Európy.
Pandémia koronavírusu mierne narušila prácu v tejto oblasti. Pozornosť ľudí sa skôr presunula na naliehavejšie problémy. Obvinenia sa však nezastavili a 16. apríla 2020 minister zdravotníctva Adam Vojtěch oznámil, že jeho oddelenie bolo vystavené kybernetickému útoku. Netreba dodávať, kto bol obviňovaný z toho, čo sa stalo?
Zmyslom však nie je rozpútať tvrdú konfrontáciu s Ruskom. Nevalcovať neprimeranými sankciami alebo prerušením diplomatických vzťahov. Ako viete, v súčasnosti v čele štátu stojí Miloš Zeman, prezident, známy rétorikou, ktorá je pre Západ nepríjemná.
„Vždy som bol oponentom nielen protiruských, ale všeobecne všetkých sankcií. Pretože ich považujem za neúčinné. Sankcie voči Kube trvali 50 rokov. Nič sa nezmenilo a Castrov režim stále existuje,“ uviedla v rozhovore pre slovenské vydanie Pravdy hlava republiky.
Predtým znovuzjednotenie Krymu s Ruskom „hotovou vecou“ a vyzval Kyjev a medzinárodné spoločenstvo, aby sa s touto skutočnosťou vyrovnali.
V prezidentských voľbách v roku 2018 Miloš Zeman porazil Jiřího Drahoša, ktorý obhajoval posilnenie euroatlantických vzťahov medzi NATO a EÚ a podporoval aj protiruské sankcie. Dokonca aj po jeho porážke ho prozápadné médiá ospevovali, že predtým neznámy Drahoš bol schopný získať podporu 26% voličov v prvom kole a 47% v druhom kole.
Je očividné, že západní „partneri“ majú Zemana „v zuboch“. A český „prípad Skripaľ“ je útok namierená presne proti prezidentovi krajiny a nie proti Rusku. Úlohou je poraziť jeho príliš proruskú politiku, ako sa to neraz stalo na Západe. Po dosiahnutí cieľa zabudnú na provokáciu, akoby sa nikdy nestala.
Jevgenij Gaman, špeciálne pre spravodajstvo News Front
Comments: