Po poklese cien energie v dôsledku koronavírusovej pandémie sa USA opäť začali zaujímať o osud plynovodu Nord Stream 2. Nemecko sa ocitlo pred voľbou, ktorej sa snažilo dlhodobo vyhýbať.
Ako už News Front informoval, Senátu USA bol predložený návrh zákona o rozšírení represívnych opatrení voči spoločnostiam, ktoré sa zúčastňujú na projekte Nord Stream 2. Autormi dokumentu boli republikánski senátori Ted Cruz, Tom Cotton, Ron Johnson a John Barrazo, ako aj zástupca Demokratickej strany Gene Shahin.
Podľa návrhu zákona môže Washington teraz potrestať spoločnosti a organizácie, ktoré poskytujú poistenie pri výstavbe plynovodu alebo právnu podporu projektu.
Ako je známe, v decembri minulého roka Kongres Spojených štátov spolu s vojenským rozpočtom schválili balík sankcií. Dotkol sa spoločností priamo zapojených do výstavby. Po nadobudnutí účinnosti represívnych opatrení švajčiarska spoločnosť „Allseas“, ktorá poskytla pokladaciu loď potrubí a zásobovacie plavidlá, opustila projekt. Stavba bola v záverečnej fáze pozastavená. Americké kroky dokonca vyvolali v nemeckej vláde veľa kritiky. Berlín však nezaviedol odvetné opatrenia.
Peter Bayer, koordinátor nemeckej vlády pre transatlantickú spoluprácu, vysvetlil pasivitu tým, že americké sankcie neboli namierené proti Nemecku, ale proti spoločnostiam.
„Nemecko preto neprijme odvetné opatrenia. Ak sa tak stane, potom iba na európskej úrovni, ale nestane sa to,“ uviedol politik.
Na základe tejto logiky nové americké sankcie prinútia nemecké orgány, aby reagovali zrkadlovo. Ak sa v Kongrese prijme súbor represívnych opatrení, môžu sa na americkom čiernom zozname objaviť štátne orgány Nemecka.
Podľa ministerstva hospodárstva Nemecka pod sankcie už potom spadajú aj orgány, ktoré poskytujú „také služby, ako sú skúšky, inšpekcie alebo osvedčenia potrebné na prevádzku projektu Nord Stream 2“. Sankcie sa dotknú aj orgánov, ktorí po dokončení stavby musia vydať povolenie na uvedenie plynovodu do prevádzky.
„To by bola novinka, keby boli prijaté sankcie nemierené proti ministerstvám [priateľskej] vlády alebo priamo proti vláde,“ uviedlo ministerstvo.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas sa už k tejto situácii vyjadril. Podľa neho zámery Washingtonu neovplyvnili berlínske plány.
„Naše stanovisko k tomuto projektu sa nemení a možnosti, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, sú extrateritoriálne sankcie, ktoré odmietam,» uviedol diplomat.
Denník „Frankfurter Allgemeine“ uvádza, že kroky USA kritizovali aj v Bundestagu. Zástupca Sociálnodemokratickej strany v obrannom výbore Fritz Felgentreu označil americkú politiku za „hegemonickú“.
Roderich Kiesewetter, vedúci koalície CDU/CSU vo Výbore pre zahraničnú politiku, tiež poukázal na „dvojité normy“ Spojených štátov, ktoré samy nakupujú ruskú ropu.
«Financujú Putina oveľa viac ako baltský plynovod,» uviedol poslanec.
Zároveň predseda Výboru pre energetiku Klaus Ernst navrhol uvaliť sankcie proti americkým senátorom.
„Sankcie sú zlým nástrojom, najmä v hospodárskej politike. Musíme však premýšľať o protiopatreniach, napríklad o sankciách na americký LNG,“ uviedol.
Podľa vyjadrení politika je čas, aby nemecká vláda „prestala hádzať bavlnené gule, uznala problém a konečne začala odrážať útoky na suverenitu Nemecka a Európy“.
Takéto výrazné vyhlásenia nemeckých politikov jasne dokazujú ich nespokojnosť s americko-nemeckými vzťahmi. Je však Nemecko pripravené otvorene sa postaviť proti USA?
„Poviem to celkom úprimne: naše firmy majú v Spojených štátoch veľké obchodné záujmy a špirály sankcií by nám nepriniesli úžitok,“ hovorí Michael Harms, vedúci Východného výboru nemeckej ekonomiky.
Naliehal na to, že jednostranné extrateritoriálne sankcie Spojených štátov sú „veľkou silou“, s ktorou sa „musí počítať“. Zároveň sa poponáhľal, aby ubezpečil, že proti americkému tlaku sa musí stále bojovať, podľa „Deutsche Welle“ však nemohol ponúknuť nič konkrétne.
Odborná komunita je však presvedčená, že výstavba Nord Stream 2 bude pokračovať. Je dôležité pochopiť, že projekt financujú najväčšie nemecké spoločnosti „Wintershall“ a „Uniper“, francúzska „Engie“, rakúska „OMV“ a anglo-holandská spoločnosť „Shell“. Americké sankcie teda ohrozujú ich finančné záujmy. Aj keď sa Berlín neodváži reagovať na tlak USA, môže sa vyvinúť mechanizmus na obchádzanie represívnych opatrení.
„Je to podobné príbehu o východisku z dohody o jadrovej energii s Iránom. Potom zasiahla rana tie spoločnosti — nemecké, európske -, ktoré spolupracovali s Iránom práve v rámci vykonávania tejto dohody o jadrovej energii. Rozhovor bol taký, že Európa musí nejakým spôsobom podporovať svoje spoločnosti, pretože samotné európske štáty z tejto dohody nevystúpili, “vysvetľuje v komentári pre „Baltnews“ Stanislav Byshok, výkonný riaditeľ Medzinárodnej monitorovacej organizácie CIS-EMO.
Nástroj na podporu obchodných výmen alebo INSTEX — to je názov nástroja, ktorý umožnil krajinám EÚ spolupracovať s Iránom a obísť americké sankcie. V apríli 2020 bola dohoda oficiálne ohlásená. Európska únia tak už má skúsenosti s obchádzaním reštriktívnych opatrení USA, ktoré sa môžu znovu použiť.
Okrem toho podľa poľského portálu „BiznesAlert“ môže byť Nord Stream 2 vo všeobecnosti opätovne kvalifikovaný pre vodíkový projekt. Ruský Gazprom túto perspektívu skúmal už niekoľko rokov a nemecká vláda schválila desaťročnú stratégiu na podporu využívania vodíka, čím projekt Nord Stream 2 má ďalšie vyhliadky odbytu.
Projekt bude stáť Berlín 9 miliárd eur. Je zrejmé, že vláda očakáva dotiahnutie takého ambiciózneho plánu. Navyše sa 2 miliardy EUR použijú na podporu využívania vodíka v rozvojových krajinách, čím sa vytvorí veľká medzinárodná sieť potenciálnych dodávok. Médiá sú presvedčené o spustení plynovodu Nord Stream 2 a záoveň aj jeho plné využitie.
Comments: