Britské médiá zverejnili poplašné správy — francúzski a nórski odborníci predpovedajú nedostatok ropy na európskom trhu, čo znamená vážne zvýšenie cien surovín pre Európsku úniu.
Osobitne stojí za zmienku európsky prístup k riešeniu tohto problému: zatiaľ čo by Washington v takomto prípade hľadal ďalší „Irak“, ktorého ropa by mohla byť v mene demokracie rýchlo „oslobodená“, tak Brusel navrhuje, aby nadchádzajúci deficit ropy bol využitý ako dôvod na urýchlený prechod na ekonomiku bez emisií uhlíka ako súčasť „Zeleného kurzu“, ktorý nedávno vyhlásila Európska komisia.
Podľa novej výskumnej správy môže Európa v nasledujúcom desaťročí čeliť nedostatku ropy, čo ešte viac urýchľuje prechod na využívanie nízkouhlíkovej energie. Dokument varuje: ťažba ropy môže klesať rýchlejšie ako závislosť EÚ od fosílnych palív, čo zvyšuje pravdepodobnosť hroziacej krízy s dodávkou suroviny a vážnym otrasom v trhových cenách. Správa z francúzskeho think-tanku „Shift Project“ tvrdí, že riziko dosiahnutia „vrcholu dodávok ropy“ predtým, ako sa hlavné ekonomiky presunú k čistejším zdrojom energie, je „ďalším závažným dôvodom na vytvorenie sveta bez ropy“.
„Svet bez ropy“ je stále sférou nejakého náboženského mýtu a nie skutočnej ekonomiky, ale problém, na ktorý sa odvolávajú francúzski vedci a nórski odborníci zo spoločnosti „Rystad Energy“, je absolútne skutočný, hoci o podrobnostiach ich prognózy je možné a nutné sa sporiť.
V zásade obraz ropnej apokalypsy, ktorá hrozí Európskej únii, vyzerá takto: len málokto dnes investuje do ťažby ropy, pretože mnoho ropných spoločností sa bojí klesajúcich cien a je veľmi ťažké prilákať ďalší kapitál potrebný na objavenie a rozvoj nových nálezísk — a pretože investori sa obávajú skáčucich cien ropy a aktivisti sa snažia urobiť akékoľvek investície do výroby a spracovania uhľovodíkov toxickými z hľadiska imidžu a politického hľadiska. Výsledkom je, že svet naďalej spotrebúva ropu, no v relatívne blízkej budúcnosti jednoducho už nebude stačiť pre všetkých — nie preto, že „fosílie sú v koncoch“, ale preto, že z globálneho hľadiska sa do tejto oblasti neinvestuje dosť peňazí a toto podfinancovanie sa začalo už v roku 2016.
Odborníci spoločnosti „Rystad Energy“, citovaní britskými médiami a francúzskymi politickými aktivistami, sa domnievajú, že ťažba sa bude v dlhodobom horizonte znižovať tak v postsovietskom priestore, ako aj v Afrike, čo môže viesť k „cenovým šokom“ (to znamená k prudkému nárastu cien) na európskom trhu s ropou. Rusko s takýmto pesimizmom hľadieť do budúcnosti nemusí, pretože domáce spoločnosti celkom zodpovedne pokračujú v rozširovaní svojej základne zdrojov a investujú do rozvoja výroby aj v podmienkach nízkych cien ropy, ale na celosvetovej úrovni smeruje situácia k scenáru „svetového deficitu“ so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
V tejto súvislosti sa oplatí všimnúť si aj šokujúcu prognózu, ktorej autormi nie sú úzkoprofilový odborníci a európski environmentálni aktivisti, ale veľká americká banka „JP Morgan“, čo je štruktúra, ktorej odhad budúcich ekonomických udalostí a správania sa finančných a komoditných trhov, je hlavným zdrojom jej príjmov.
Americký kanál CNN pripomína divákom, že ešte pred epidémiou koronavírusu spoločnosť „JP Morgan“ predpovedala začiatok nového cyklu stúpajúcich cien ropy a napriek epidémii, ktorá doslova zničila časť dopytu po čiernom zlate, analytici banky nielenže nezmenili svoje vyhliadky na tento trh, ale dokonca dospeli k záveru, že po epidémii sa potenciál rastu cien ešte zvýši.
Podľa správy spoločnosti „JP Morgan“ z 12. júna sa nadmerná ponuka ropy na trhu zmení na „zásadný deficit ponuky“. Najpravdepodobnejší scenár je, že cena ropy značky Brent stúpne na 60 dolárov za barel, aby sa stimuloval rast ťažby. Správa neuvádza cieľovú cenu pri optimistickom scenári, no vedúci sekcie trhu s ropou a plynom pre Európu a Blízky východ — Christian Malek povedal spoločnosti CNN v relácii venovanej biznisu, že optimistická predpoveď „JP Morgan“ ceny ropy 190 dolárov za barel, ktorá bola zverejnená v marci, je stále platná. Dokonca sa domnieva, že teraz je tento scenár ešte pravdepodobnejší. Christian Malek, ktorý predpovedal pokles cien ropy už v roku 2013, teraz poukazuje na veľmi veľký deficit, ktorý sa očakáva v roku 2022 a do roku 2025 by mohol dosiahnuť 6,8 milióna barelov denne, ak OPEC a ďalšie krajiny nezačnú ťažiť oveľa viac ropy.
Ako správne poznamenáva CNN, mnoho veľkých ropných spoločností, ako sú BP, Shell, Total a ConocoPhillips, sa rozhodlo odložiť rozsiahle investície do nových ropných projektov a vo všeobecnosti investície do novej ťažby klesli v roku 2020 na rekordných 383 miliárd dolárov, t.j. na minimum za posledných 15 rokov. Vzhľadom na to, že identifikácia a vývoj akéhokoľvek veľkého projektu tohto druhu si vyžaduje mnoho rokov a aj keby úroveň investícií do konvenčnej ťažby ropy v reakcii na zvýšenie cien na úroveň 60 až 80 dolárov prudko stúpla, je nepravdepodobné, že by sa zabránilo obdobiu štrukturálneho deficitu.
Existuje samozrejme riziko, že Európska únia a ďalší spotrebitelia ropy sa budú zaoberať vytvorením energetického a dopravného systému, ktorý nepotrebuje ropu v takom množstve. No z viacerých ekonomických a technologických dôvodov je vytvorenie (najmä rýchle) takéhoto systému, s najväčšou pravdepodobnosťou, nemožné aj pre tak silnú štruktúru, ako je súčasná EÚ. Na druhej strane, keby aj všetky náhle plány na vytvorenie novej „zelenej“ ekonomiky boli aspoň sčasti úspešné, Rusko bude mať z tejto výhody zasa len úžitok. Už sme spomínali, že hlavnou nádejou na vytvorenie nového hospodárskeho poriadku v Európe je využitie vodíka ako zdroja energie, na čo sa Európska komisia v oficiálnych dokumentoch a hospodárskych programoch spolieha. Aj západní analytici však pripúšťajú, že na realizáciu tohto ambiciózneho programu bude musieť EÚ zvýšiť dovoz zemného plynu z Ruska.
Celkovo bude mať Európska únia v prípade vykonávania scenárov, ktoré napísali francúzski odborníci a americkí finančníci, iba jednu možnosť: kúpiť buď ruskú drahú ropu alebo ruský drahý plyn. Obe možnosti budú pre ruskú ekonomiku výrazne pozitívne.
Ivan Danilov, RIA
Comments: