Nepokoje, vandalizmus, podpaľačstvo a strety s políciou, ktoré usporiadali demonštranti podporovaní Washingtonom, pomohli ľuďom uvedomiť si, že Hongkong potrebuje zákon o národnej bezpečnosti, presadzovaný Pekingom.
Dôkazom toho sú výsledky sociologickej štúdie uskutočnenej agentúrou „Reuters“ na vzorke 1 002 respondentov z Hongkongu, realizovanej od 15. do 18. júna.
Prieskum ukázal, že podpora protivládnych protestov klesá. Takéto trendy sa už odrážajú na aktivitách demonštrantov. Protesty organizované v posledných týždňoch boli takmer neviditeľné. Podarilo sa im prilákať iba niekoľko stoviek ľudí. Minulý týždeň tiež proamerické živly pripravovali masovú akciu proti zákonu o bezpečnosti, no aj tak nedokázali zabezpečiť dostatočnú podporu ľudí.
Podľa agentúry Reuters sa počet tých, ktorí podporujú protivládne protesty, znížil zo 40% na 34%, zatiaľ čo počet tých, ktorí ich dôrazne odmietali, sa zvýšil z 21% na 28% v porovnaní s podobným prieskumom uskutočneným v marci. Rezignáciu starostu Hongkongu — jedného z požiadaviek proamerických demonštrantov — podporilo 57% oproti 63% v marci.
Z 43% na 39% sa znížil aj počet tých, ktorí za tento incident obviňujú miestnu vládu a políciu (7% v porovnaní s 10% predtým). No zo 14% na 18% sa zvýšil počet tých, ktorí obviňujú proamerických demonštrantov.
„Až do júna minulého roka som si nemyslel, že Hongkong nepotrebuje zákony o národnej bezpečnosti, pretože sme boli mierumilovní a bezpeční, ale teraz si myslím, že je to potrebné,“ uviedol jeden z respondentov nad 50 rokov.
Protivládne protesty v Hongkongu
V júni 2019 sa v Hongkongu začali masové zhromaždenia sprevádzané násilnosťami a stretmi s políciou. Oficiálnym dôvodom protestov bol zákon o extradícii. Ak bude v Hongkongu prijatý, budú môcť byť zadržané a vydávané osoby na požiadanie čínskych bezpečnostných síl do Pekingu.
Demonštranti boli otvorene podporovaní západnými krajinami, najmä Spojenými štátmi a Veľkou Britániou. Protesty samotné pokračovali aj potom, čo úrady odmietli schváliť zákon. Ako zámienka pre protesty boli vymýšľané absurdné dôvody. Napríklad koncom augusta minulého roka radikáli rozbili stanice metra údajne z dôvodu nízkej kvality služieb a tiež zbúrali inteligentné zariadenia, ktoré zhromažďujú informácie o cestnej premávke a úrovni znečistenia ovzdušia. Argumentovali, že v nich vidia systém totálnej kontroly zo strany štátu.
Akcie v Hongkongu sa zastavili uprostred pandémie koronavírusu a pokračovali koncom apríla. 1. mája sa konala séria akcií a o desať dní neskôr vypukli v Hongkongu nepokoje s barikádami a podpaľačmi. Na základe toho sa čínska vláda rozhodla v Hongkongu zaviesť zákon o národnej bezpečnosti. Tento dokument okrem iného kriminalizuje zahraničné zasahovanie a podkopávanie štátnej moci v tomto administratívnom regióne Číny. USA neboli spokojné so zámermi Pekingu, ktoré sa stali novým dôvodom protestov.
Comments: