Keď dve spoločnosti pracujú na dvoch podobných projektoch, sú nútené vylepšovať svoj produkt a to je príklad správneho prístupu. Stimuluje rozvoj. Teraz prejdime k príkladu nesprávneho prístupu.
Začiatkom mája poľský prezident Andrzej Duda ohlásil začiatok výstavby plynovodu „Baltic Pipe“. Potrubie by malo spojiť Poľsko s Dánskom, aby ročne prečerpalo až 10 miliárd metrov kubických nórskeho plynu. Dokončenie výstavby sa plánuje do roku 2023. Varšava nazýva projekt strategickým pre celý región a stavia ho ako konkurenciu pre ruský Nord Stream 2.
Od projektu „Baltic Pipe“ si Poľsko sľubuje, že sa stane regionálnym energetickým uzlom a vytlačí ruské spoločnosti z európskeho trhu. Plány sú určite ambiciózne. Zodpovedajú im však hlavné prostriedky, s ktorými Poliaci kalkulujú?
Pri uzatváraní stávky na plynovod „Baltic Pipe“ Varšava mlčí o niektorých prvkoch projektu. Prvá vec, ktorá vyvoláva pochybnosti, je vek samotnej myšlienky. V roku 2001 chceli skombinovať poľskú prepravnú sústavu s nórskymi plošinami v Severnom mori. Poľská štátna ropná a plynárenská spoločnosť „PGNiG“ potom podpísala dohodu s dánskou spoločnosťou „DONG Energy“, projekt sa však považoval za ekonomicky nevýhodný a zabudlo sa naň. Pokúsili sa ho oživiť v rokoch 2007 a 2010, ale bez úspechu.
Nakoniec sa k myšlienke vrátili v roku 2016, pričom využili geopolitické napätie. „Baltic Pipe“ bolo vyhlásené za prostriedok na dosiahnutie energetickej nezávislosti od Ruska. V kontexte boja o európsky trh s plynom medzi Washingtonom a Moskvou mohol poľský projekt zostať nad vodou iba vďaka tomuto informačnému šumu. Niet divu, že „Baltic Pipe“ sa dnes často nazýva „zabijakom“ plynovodu Nord Stream 2. Nikto však nevenuje pozornosť paradoxom tohto vyhlásenia.
Nórsko ročne vyťaží asi 120 miliárd metrov kubických plynu. Celý objem sa úspešne predá na európskom trhu a kráľovstvo nadbytočný plyn nemá. Potvrdzujú to údaje ropného riaditeľstva, podľa ktorých sa však za posledné 2 roky ťažba dokonca znížila o 8%. Oslo síce očakáva, že sa začne využívať ložisko v Barentsovom mori, ale úroveň ťažby roku 2017 bude možné dosiahnuť až po 4 rokoch. Napriek tomu poľský „PGNiG“ naďalej aktívne skupuje akcie spoločností, ktoré ťažia zemný plyn v šelfe Severného mora. Do roku 2022 plánuje zvýšiť ťažbu na 2,5 miliardy metrov kubických, čo je 5-krát viac ako v súčasnosti.
„Vďaka novým náleziskám zvýšime našu vlastnú produkciu na nórskom šelfe, kde chceme po roku 2022 ročne vyťažiť 2,5 miliardy metrov kubických ročne,“ uviedol šéf poľskej spoločnosti Petr Wozniak.
Na natiahnutie plynovodu „Baltic Pipe“ to samozrejme nestačí. No ak tak urobia, tak potom na škodu ostatných európskych nákupcov nórskeho plynu, čo iba zvýši ich záujem o dodávky plynu z Ruska. Existujú odôvodnené pochybnosti o tom, že európske krajiny sa dohodnú na nákupe nórskeho plynu prostredníctvom poľskej spoločnosti. Je to jednoducho nerentabilné.
Dodávka tisícky kubických metrov plynu cez potrubie „Europipe II“ do plynovodu „Baltic Pipe“ bude stáť asi 16 dolárov. Ďalších 16,7 dolárov bude stáť čerpanie plynu priamo do Poľska. Pri počiatočnej cene nórskeho plynu vo výške 99 dolárov vychádza Poľsku cena 132 dolárov. Pre porovnanie, ruský Gazprom v júni stanovil priemernú cenu svojho plynu na 78 dolárov. Ak sú potrebné ďalšie argumenty, nesmieme zabudnúť, že Nord Stream 2 má takmer 6-krát väčšiu kapacitu ako jeho „vrah“.
Projekt „Baltic Pipe“ je dobrý príklad slabej konkurencie. Presnejšie povedané, poľský projekt nie je vôbec konkurencieschopný. Existuje iba prostredníctvom reklamnej kampane na vysokej úrovni. Pravdepodobne sa to páčilo niekomu na druhej strane Atlantiku, pretože neexistujú žiadne iné dôvody pre jeho realizáciu. Je to obzvlášť ironické, pretože spolitizovať sa vždy snažili práve plynovod Nord Stream 2. Diplomaticky by tu bolo možné povedať, že projekt „Baltic Pipe“ nie je až taký zlý, len autori projektu musia premyslieť jednotlivé detaily.
No aj tak to nedáva zmysel. Rozsudok bol vynesený pred 20 rokmi. „Baltic Pipe“ je bez politického pátosu a bez amerických sankcií voči Rusku len plynovod pre plynovod. Je smutné, že sa vynakladajú obrovské prostriedky na vytvorenie už vopred neúspešného projektu. Z toho možno vyvodiť iba jeden záver: niekto očakáva, že zarobí slušné peniaze na stavbu, no jeho ďalší osud ho nezaujíma.
Comments: