Oblasti odlesňovania v Európe vzrástli v rokoch 2016 — 2018 v priemere o 43 percent v porovnaní s obdobím 2004 — 2015. Podľa autorov článku publikovaného v časopise «Nature» sa tento skok môže spájať so zvýšeným záujmom krajín severnej Európy o prechod z petrochemickej výroby na výrobu materiálov z dreva. Je pravdepodobné, že takýto trend povedie k nerovnováhe medzi mierou prirodzenej obnovy lesov a rýchlosťou ich odlesňovania, čo môže znížiť účinnosť opatrení na zmiernenie účinkov globálnych klimatických zmien v regióne.
V posledných desaťročiach sa v Európe aktívne rozvíja bioekonómia a Sergej Bobylev, profesor z Ekonomickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity považuje túto perspektívu za novú paradigmu hospodárskeho rozvoja krajiny. Jednou z hlavných podmienok zavedenia biohospodárstva je prechod od výroby plastov z ropy k využívaniu dreva, ktoré je, na rozdiel od ropy, obnoviteľným zdrojom. V súčasnosti zostáva otázkou, ako bioekonómia v dlhodobom horizonte ovplyvní európske lesy a či jej výhody vyvážia možné riziká pre životné prostredie.
Skupina vedcov na čele s Guidom Ceccherinim urobila environmentálne a ekonomické zhodnotenie lesného porastu v 26 krajinách Európskej únie (vrátane Veľkej Británie, okrem Cypru a Malty) pomocou GFC máp na platforme Google Earth Engine za roky 2004 — 2018. Zamerali sa na úbytok lesov v dôsledku výrubu, pričom do analýzy nezahrnuli následky požiarov a hurikánov, s cieľom posúdiť možný vplyv rastúceho záujmu o biohospodárstvo na stav prírodných zdrojov.
Ukázalo sa, že po roku 2015 došlo k výraznému zvýšeniu intenzity ťažby v priemere o 43 percent, pričom osobitne veľký podiel na tom má Fínsko, Švédsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko, ako aj západná časť Pyrenejského polostrova.
Fínsko a Švédsko — krajiny, ktoré aktívne rozvíjajú domáce biohospodárstvo, predstavujú viac ako polovicu tejto zvýšenej ťažby.
Úbytok lesov v Európe sa v rokoch 2016 — 2018 zvýšil o 69% v porovnaní s obdobím medzi rokmi 2004 — 2015. Vedci tiež zaznamenali nárast oblastí úplných holorubov v priemere o 44 percent, pričom takáto intenzita ťažby predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre miestnu biodiverzitu a udržanie optimálnej mikroklímy. V Európe boli v posledných rokoch najviac postihnuté ťažbou dreva ihličnaté lesy.
Autori štúdie poznamenali, že starnutie lesov (ktoré ich robí menej efektívnymi pri zabezpečení stability ekosystému, no atraktívnejšími pre lesný priemysel), ako aj požiare a víchrice predstavujú najviac 10% odlesnenej plochy. Tým naznačujú, že skok v rokoch 2016 — 2018 je spojený so zmenou sociálno-ekonomickej politiky — aktívnym zavedením biohospodárstva v krajinách severnej Európy. Až do roku 2015 bola prirodzená obnova lesov z pohľadu ťažby dreva v Európe vyvážená, teraz však existuje dôvod domnievať sa, že táto rovnováha bola vážne narušená. Vedci poznamenali, že lesy v Európe absorbujú najmenej 10 percent emisií skleníkových plynov v tomto regióne a k ich ochrane by sa malo pristupovať zodpovednejšie, aby sa zmiernili účinky globálnych klimatických zmien.
Intenzívne využívanie lesných zdrojov hrozí nielen prekročením hranice ich schopnosti obnovy, ale aj zvýšeným rizikom požiarov. Vedci nedávno odporučili zníženie produkcie dreva v Austrálii s cieľom znížiť budúce škody na životnom prostredí a zabrániť opakovaniu katastrofy v roku 2019.
Marina Popova N+1
Comments: