„Zastavte financovanie polície“ — túto radikálnu výzvu demonštrantov čiastočne splnili v New Yorku. NYPD (New York Police Department) bude ukrátený o miliardu dolárov – asi jednu šestinu celého rozpočtu. Prečo to pobúrilo nielen pracovníkov bezpečnostných zložiek, ale aj tých, ktorí za takéto opatrenia viedli kampaň, vysvetľuje agentúra RIA Novosti.
Znížiť a prepustiť
Mestská rada prijala rozhodnutie v stredu 1. júla. Podľa starostu mesta Billa De Blasio, newyorskú políciu čaká na veľa inovácií.
Dva zo štyroch školiacich kurzov budú zrušené. Zruší sa dohľad nad nezákonným obchodom sa. Zakážu reagovať na výzvy spojené s bezdomovcami a duševne chorými — to budú robiť sociálne služby. Zamestnanci pracujúci na školách, hlavne strážcovia, budú presunutí do kompetencie ministerstva školstva. Výsledkom bude, že NYPD nebude musieť prijať 1 163 nových príslušníkov. Tým sa ušetrí v rozpočte 484 miliónov dolárov.
Ďalších 500 miliónov sa presmeruje do iných štruktúr na cielené projekty. Napríklad na prácu s mládežou v znevýhodnených oblastiach.
Príliš mäkko alebo veľmi tvrdo?
Protestujúci však tieto plány neschválili. Aktivisti obvinili De Blasia z jednoduchého presunu polície do iných štruktúr.
Nespokojní s týmito krokmi sa zišli na radnici. Stovky ľudí s plagátmi „Investujte do vzdelania“, „Investujte do jedla“, „Investujte do starých ľudí“ požadovali drastické zmeny.
Spoločenská organizácia „Vocal-NY“ považovala činnosť mestskej rady za zradu hnutia, najmä jej čiernych mladých vodcov: „Prostriedky a sila polície boli zachránené, nebol prepustený ani jeden policajt, ktorý nosí uniformu NYPD.“
Na orgány mesta tlačia aj z druhej strany. „Primátor a mestská rada odovzdali mesto bezpráviu,“ povedal Patrick Lynch, prezident „The Police Benevolent Association of the City of New York“ — najväčšieho policajnej odborového zväzu v New Yorku. Opakovane varoval, že ak sa zníži počet policajtov, mesto sa ponorí do chaosu.
„Strieľajú dvakrát častejšie ako minulý týždeň. Dokonca aj teraz nemá NYPD dostatok personálu na to, aby vysielala zamestnancov z jednej oblasti do druhej,“ pripomenul úradníkom.
Ani v mestskej rade neexistuje jednota. Rozhodnutie znížiť rozpočet polície nebolo prijaté jednomyseľne: 32 — za, 17 — proti.
Napríklad hovorca mestskej rady Corey Johnson pripustil, že sa cíti ako medzi kladivom a nákovou.
„Obraciam sa ku každému, kto je sklamaný, ale viem: je vás veľa… Tiež som sklamaný,» povedal.
Daneek Miller, člen čierneho, latinského a ázijského výboru mestskej rady, je tiež nešťastný: „Čierni chlapi, rovnako ako všetci ostatní, chcú byť v bezpečí, len chceme byť rešpektovaní.“
A na federálnej úrovni neexistuje konsenzus. Obe strany v Kongrese súhlasia: je potrebná reforma polície. No tým sa to končí.
Demokrati v Senáte, hoci tvoria menšinu, blokovali republikánsky „Zákon o spravodlivosti“ z dielne republikánov. Potom v dolnej komore prijali návrh „Zákona o spravodlivosti v mene Georgea Floyda“. Pred odoslaním na podpis prezidentovi musí byť dokument schválený Senátom. To sa však pravdepodobne nestane — republikáni ho zablokujú.
„Skutočnosť, že bežný občan tejto krajiny nemôže ťažiť z tých bodov, v ktorých sú demokrati a republikáni jednotní, je skrátka očividná hanba,“ je rozhorčený Tim Scott, jediný čierny republikán v hornej komore.
Čo si myslia policajti
Polícia vo všeobecnosti podporuje inovácie. No rozchádzajú sa v detailoch.
Aby sa predišlo neprimeranému používaniu sily, príslušníci polície budú musieť nosiť kamery. Toto dve tretiny opýtaných policajtov schvaľujú. Asi polovica z nich je presvedčená, že kamera núti policajného dôstojníka prísnejšie dodržiavať pravidlá, no 44% považuje toto opatrenie za zbytočné.
Drvivá väčšina príslušníkov polície tvrdí, že tragické incidenty zabitých Afroameričanov počas zadržania im skomplikovali prácu. Zároveň to iba tretina považuje za systémový problém, ostatní trvajú na tom, že ide iba o ojedinelé prípady. Okrem toho si je viac ako polovica istých, že v niektorých oblastiach by sa policajní dôstojníci mali správať ešte agresívnejšie. A iba asi tretina súhlasí s tým, že kolegovia by mali byť braní na zodpovednosť.
Pokiaľ ide o protesty proti policajnému násiliu, veľká väčšina pracovníkov bezpečnostných zložiek poukazuje na zaujatosť demonštrantov. Jedným z nich je William Woods, bývalý policajt v Severnej Karolíne.
„Použitie sily je samozrejme problém, ktorý vznikol kvôli zložitej histórii vzťahov čiernej komunity s políciou. Avšak Afroameričania predstavujú asi len 13% obyvateľov krajiny a dopúšťajú sa polovice násilných trestných činov. To má samozrejme niekoľko štrukturálnych dôvodov. Prítomnosť polície je samozrejme, viac viditeľná v čiernych oblastiach,“ vysvetľuje v rozhovore pre RIA Novosti.
„Polícia,“ pokračuje Woods, „slúži ľuďom, pretože ich náčelníci sú menovaní zástupcami zvolenej vlády. Znie to banálne, ale je to pravda. Preto nemôže polícia konať proti niekomu úmyselne,» tvrdí.
„Ak dôstojník usúdi, že jemu alebo iným ľuďom hrozí smrť alebo vážne zranenie, má právo používať zbrane,“ uviedol zdroj. Napríklad pokus o chytenie pištole policajného dôstojníka je porušením zákona a zakladá domnienku snahy jej použitia proti policajtovi. Streľba je v takejto situácii opodstatnená. Ak sa však takáto epizóda ukáže byť spornou,“ pokračuje Woods, „vyšetruje to policajný útvar, miestne a federálne úrady. Nikto to nebude ignorovať.“
„Ja by som podporil vytvorenie novej národnej databázy na katalogizáciu každého prípadu použitia sily zo strany polície, či už veľkého alebo malého, s pripojeným záznamom z kamery. Moja skúsenosť je však taká, že policajní príslušníci konajú nelegálne oveľa menej často, ako predpokladajú demonštranti,» hovorí Woods.
„Potrebu reformy uznávajú všetci — spoločnosť, polícia aj vládni úradníci. Vzhľadom na to, že ani prvý, ani druhý, ani tretí nemôžu ponúknuť univerzálny prístup a nie sú pripravení na kompromis, transformácie zostanú prvkom politických hier ešte dlho. Skutočné zmeny však nenastanú.“
Zdroj RIA
Comments: