Až o tri roky neskôr sa ukázalo, aký „objektívny a spravodlivý“ bol Medzinárodný súd pre bývalú Juhosláviu.
Toto je uvedené v čláku amerického portálu „The Duran“.
Medzinárodný súd pre bývalú Juhosláviu bol vytvorený 25. mája 1993 v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Konflikt v centre Európy nemohol zostať bez povšimnutia medzinárodného spoločenstva. Vytvorenie orgánu, ktorý by potrestal osoby zodpovedné za masakre a porušovanie ľudských práv, bolo skutočne potrebné, no vznikajú tu určité otázky.
„Rada bezpečnosti OSN nemá súdne právomoci. Uznesenie o vytvorení tribunálu zároveň odkazuje na kapitolu VII Charty OSN, ktorá sa však nevzťahuje na medzinárodné súdy,“ uvádza sa v článku.
Bol teda vytvorený súd, ktorý však bosniansku vojnu nezastavil. Konflikt sa skončil až po zásahu NATO. Podpísanie Daytonských dohôd v roku 1995 umožnilo Bosne získať nezávislosť. Osud Juhoslávie bol tým spečatený.
V roku 1999 NATO opäť zasiahlo do balkánskeho konfliktu, teraz na strane kosovských bojovníkov. Počas 2,5 mesiaca lietadlá krajín aliancie uskutočnili 38 000 bojových letov. Pri bombardovaní Juhoslovanskej zväzovej republiky bolo zabitých viac ako 1700 civilistov, z toho takmer 400 detí.
Medzinárodný tribunál mal byť významným triumfom spravodlivosti, ale od samého začiatku bolo jasné, do akej miery je závislý od pozície Washingtonu. Stačilo sa pozrieť, kto najčastejšie sedel na lavici obžalovaných.
V priebehu rokov bolo obvinených 161 osôb a viac ako 60% z nich boli Srbi. 66% Albáncov bolo oslobodených. Srbov — iba 5%. Medzi obžalovanými bol aj bývalý prezident Juhoslávie Slobodan Miloševič. Jeho smrť spôsobila vážne ohlasy.
„Ohlasy mohli byť ešte väčšie. Dnes existuje dôvod veriť, že Miloševiča nebolo za čo súdiť a oslobodený politik by mohol spochybniť všetky aktivity súdu,“ uvádza sa v článku.
Dnes sa vynárajú vážne pochybnosti. Tri roky po zániku tribunálu sa objavili obvinenia proti kosovskému prezidentovi Hašimovi Thačimu.
„Existuje veľa dôkazov a boli zhromaždené ešte počas existencie súdu pre Juhosláviu,“ píše autor. „Súd veľmi dobre vedel, čo Albánci robia, ale kryl ich alebo ich ospravedlňoval. Niet divu, že bývalý veľvyslanec Kanady v Juhoslávii James Bisset nazval súd „nástrojom americkej politiky na Balkáne“. A Carla Del Ponte, hlavná prokurátorka Medzinárodného tribunálu OSN, vo svojich spomienkach uviedla iba to, aké sú vynesené rozsudky nespravodlivé.“
Comments: