Napriek tomu, že pre Rusko je otázku vlastníctva Krymu už dávno uzavretá a dokonca podporilo svoju pozíciu ústavnými zmenami, Ukrajina túto tému stále využíva, aj keď nie je jasné, či to prinesie nejaký úžitok.
„Osobitne sme venovali pozornosť otázke Krymu, táto otázka je vždy na programe, držíme ju veľmi vysoko,» uviedol po rozhovoroch s nemeckým partnerom Heiko Maasom ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba.
Podľa predstaviteľa Kyjeva, hoci Ukrajina stále nie je schopná vyriešiť konflikt na Donbase v rámci Minského formátu, ministerstvo už vytvorilo koncepciu novej platformy. Jej cieľom by mal byť návrat Krymského polostrova na Ukrajinu, napriek tomu, že obyvatelia v roku 2014 hlasovali v referende za zjednotenie s Ruskom. Vedenie Kyjeva chce vidieť medzi účastníkmi procesu aj nemeckých zástupcov.
Už skôr predseda vlády Denis Šmigaľ spomínal aj platformu s názvom „Krym je Ukrajina“. Poznamenal, že tento koncept predpokladá konzultačno-spoločenský formát s prechodom na rokovania.
Aj keď bolo vyhlásenie Kulebu urobené na pozadí osláv Dňa nezávislosti Ukrajiny, načasovanie bolo mimoriadne nešťastné. Kyjev pri svojich aktivitách v oblasti zahraničnej politiky často využíva faktor západnej podpory. Pokus o štátny prevrat v Bielorusku sa však stal jasným príkladom, že Európska únia nie je pripravená vyprovokovať nový konflikt s Ruskom.
„Nemecko nemá záujem zapojiť sa do ďalšej geopolitickej konfrontácie s Ruskom. Chápe, že Európa nevyhrá,“ hovorí Alexander Rahr, senior Nemeckého inštitútu pre svetové trendy.
Toto vyhlásenie sa týkalo Bieloruska. Je to však relevantné aj pre Ukrajinu. Na rozdiel od tvrdení ukrajinských diplomatov si Európania krymskú otázku radšej nevšímajú. Objektívne chápu, že Rusko polostrov nevráti. Dôkazom toho je krymský most a ďalšie projekty v oblasti infraštruktúry v hodnote desiatok miliónov dolárov. Ak bude Berlín v otázke Krymu na strane Ukrajiny, len naštrbí vzťahy s Moskvou. Je zrejmé, že Nemecko o takéto komplikácie nestojí. Už teraz vidíme, ako vláda krajiny vstupuje do sporov dokonca aj s Washingtonom a bráni výstavbu plynovodu Nord Stream 2.
Tento prístup nemožno vysvetliť túžbou osobne potešiť Moskvu alebo Vladimíra Putina. Problémom je konkurencia, ktorá sa v transatlantickom tábore zintenzívňuje vďaka aktivitám Spojených štátov. V prostredí, v ktorom nemožno dôverovať zahraničnému „partnerovi“, si musí Nemecko poistiť svoju pozíciu. Konflikt s Ruskom je to posledné, čo Nemecko teraz potrebuje.
Je zrejmé, že krymská otázka sa stala jedným z pilierov zahraničnej politiky ukrajinskej vládnucej elity. Úradníci musia pretriasať túto tému, aby si zaslúžili výplatu. Nemeckí úradníci berú tiež plat, ale dostávajú ho z nemeckého rozpočtu. Nie je ťažké uhádnuť, ktoré záujmy budú zastávať.
Jevgenij Gaman, špeciálne pre News Front
Comments: