V lese niečo zdochlo. Niečo veľké. Pretože nemecký ekonomický expert Holger Zschäpitz, ktorý pred niekoľkými rokmi napísal, že „Putin tlačí Rusko do zlatej pasce“, pripustil, že sa mýli.
Táto stratégia sa ukázala nielen ako stabilizujúca, ale aj zisková — pretože cena zlata v krátkom čase vyskočila takmer o tretinu a prelomila historické maximá. Možno predpokladať, že na pozadí nestability v Spojených štátoch a globálnej hospodárskej krízy, ktorá bola vyvolaná pandémiou koronavírusu, bude zlato rásť naďalej.
Je to však tuším jediný západný expert, ktorý dokázal byť statočný a čestný, aby pripustil vlastnú chybu. Drvivá väčšina ostatných odborníkov naďalej zotrváva vo svojich rozprávkach o „ruskej ekonomike roztrhanej na kúsky“ a „Putinovi kráčajúcom po ceste bez návratu“ (a iných podobných propagandistických báchorkách).
Je pravda, že Ministerstvo financií USA a Kongres boli nedávno nútené pripustiť, že im prakticky došli sankcie, ktoré by mohli uvaliť na Rusko.
Opatrenia, ktoré ešte majú k dispozícii
— nebudú mať žiadny výrazný vplyv;
— alebo nebudú rešpektované EÚ;
— alebo budú neutralizované prostredníctvom Číny alebo iných ázijských krajín, ktoré režim sankcií USA ignorujú.
Iní západní experti boli nútení pripustiť (tiež neochotne), že americké a európske sankcie posilnili ruskú ekonomiku a urobili ju oveľa menej závislou od obchodu so Západom, a teda menej náchylnou na globálnu hospodársku krízu.
Potvrdzujú to najnovšie údaje o HDP. V Rusku za prvý polrok samozrejme klesol, ale oveľa menej ako v Európskej únii a rádovo menej ako v Spojených štátoch.
Ukazuje sa, že
— ruské zásoby fyzického (nie papierového) zlata patria medzi najväčšie na svete;
— ruské investície do amerických cenných (spojler: nie veľmi) papierov — štátne obligácie a iné — tiež klesli na takmer nulovú hodnotu, na podporu súčasných obchodných a finančných transakcií je potrebné iba relatívne malé množstvo;
— výrazne klesol aj podiel dolára na devízových rezervách;
— obchod s ostatnými krajinami v národných menách a menové swapy sa aktívne rozvíjajú;
— objem zlata a devízových rezerv napriek kríze dosiahol historické maximum.
To všetko nás posilňuje a oslabuje postavenie Spojených štátov. A to všetko sa dalo dosiahnuť hlavne vďaka agresívnej politike Spojených (zatiaľ) štátov.
Vždy sa mi zdalo, že Anglosasi majú analógiu nášho príslovia: „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.“ Z nejakého dôvodu tvrdohlavo odmietajú počúvať túto jednoduchú, ale hlbokú ľudovú múdrosť.
Mieru pripravenosti ruského hospodárstva na krízy však budeme schopní skutočne posúdiť až na konci jesene, keď sa v Spojených štátoch začne hlavná sezóna politickej, hospodárskej a prípadne epidemiologickej nestability.
P.S.
Pochybovať o tom netreba, lebo ani Trump, ani Biden ani ich štáb a tímy nepreukazujú najmenšiu ochotu robiť kompromisy a nikdy sa nesnažili sadnúť k rokovaciemu stolu. A na uliciach je konfrontácia pomaly poháňaná a upevňovaná krvou.
Bola to Tichanovská, ktorá utiekla do Litvy a Lukašenko sa môže teoreticky usadiť v Rusku. A Trump či Biden (ktorýkoľvek z nich) sa v prípade porážky nemajú kde skryť. Rostov nie je gumený.
Sun-c’ napísal: „Nechajte nepriateľovi možnosť ustúpiť a nebude bojovať v plnej sile.“ A republikáni s demokratmi nemajú kam ustúpiť, takže bitka bude do úplného zničenia.
Alexander Rogers, Žurnalistická pravda
Comments: