V kine možno veľmi často vidieť hrdinu, ktorý odpúšťa zloduchom pokiaľ sa kajajú a dokonca pomáha nedávnym nepriateľom prekonať ťažkosti na ceste k šťastnému koncu.
Človek má dojem, že Rusko je pre mnohých práve takýto dobromyseľný človek. Patrí medzi nich aj Nikol Pašinjan.
Pašinjan získal post predsedu vlády Arménska vďaka farebnej revolúcii tradičnej pre post-sovietsky priestor. Našťastie pre Arménov sa republike podarilo vyhnúť tomu, čo sa stalo na Ukrajine v roku 2014. K odovzdaniu moci došlo pokojne a Pašinjan okamžite zamieril na Západ.
Arménsky premiér v nedávnom rozhovore pre francúzske noviny „Liberation“ označil Rusko za dôležitého strategického partnera, od ktorého Arménsko očakáva rozhodnejšie kroky v oblasti Náhorného Karabachu. To je v rozpore so skutočnosťou, že len pred pár rokmi práve on zaviedol protiruskú politiku, aby uspokojil svojich západných partnerov. Presne tých, ktorí sa zmohli len na všeobecné formálne vyhlásenia, keď turecko-azerbajdžanské spojenectvo spôsobilo eskaláciu napätia v Karabachu.
V tejto súvislosti vyzerá dosť ironicky nedávny incident s premiérovým starým otcom. Pašinjan zverejnil na Facebooku fotografiu svojho predka, ktorá mala byť dôkazom, že zomrel v roku 1943 ako hrdina Veľkej vlasteneckej vojny. Avšak sa veľmi rýchlo zistilo, že nie všetko je také jednoznačné, pretože Pašinjanov starý otec spolupracoval s nacistickým Nemeckom, pričom sa dobrovoľne pripojil k jednotkám SS.
Tieto informácie sa objavili na portáli „iravunk.com“. Autor sa odvolal na archívny materiál vrátane fotografií dokumentov z nemeckého spisu. Ministerstvo obrany sa pokúsilo vyvrátiť tieto informácie s tvrdením, že na front odišli dvaja Pašinjanovci, z ktorých jeden verne slúžil vlasti. Akurát že to nebol starý otec súčasného arménskeho predsedu vlády.
Podľa archívu regionálneho Vojenského úradu v Idževane žil v Jenokovane, malej vlasti Nikola Pašinjana, iba jeden Nikolaj Vartanovič Pašinjan. A ten sa pripojil sa k nacistickým agresorom. V čom je irónia? V skutočnosti, že Nikol pri pochybných rozhodnutiach neodbočil ďaleko od konania svojho predka. S tým rozdielom, že sa nepredal nacistom, ale Washingtonu. Po nástupe k moci otvoril dvere desiatkam mimovládnych organizácií Demokratickej strany a Georgea Sorosa a tie sem neprišli vôbec preto, aby priniesli prosperitu a svetlo. Ak odhliadneme od formalít a krásnych názvov, je zrejmé, že úlohou týchto mimovládnych organizácií je zničiť kaukazskú mentalitu a presadiť tu západnú ideológiu so všetkými jej netradičnými hodnotami.
Pašinjan loboval za britský projekt prieskumu ložiska zlata Amulsar, ktoré by mohlo spôsobiť nenapraviteľné škody na životnom prostredí. V rovnakom čase začal prenasledovať pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní, ktorí študovali na ruských univerzitách. Boli obvinení zo špionáže, hoci to nebolo ničím podložené.
Ešte ako opozičný aktivista sa Pašinjan zasadzoval za stiahnutie ruskej armády z Arménska, pričom by oveľa radšej videl v republike ozbrojený kontingent NATO. Dosť ponurý scenár vzhľadom na to, že jedna z krajín aliancie práve vyprovokovala konflikt v Náhornom Karabachu. Nikol Pašinjan sa teraz spolieha na Rusko a svoju armádu nazýva integrálnou súčasťou bezpečnostného systému Arménska. Podľa jeho slov možno sily ruskej vojenskej základne použiť „v konkrétnych situáciách“.
V rámci CSTO (Organizácia Dohody kolektívnej bezpečnosti) má Rusko voči Arménsku skutočne určité záväzky. Presnejšie povedané, jeho zásah bude zákonný, ak dôjde k ohrozeniu medzinárodne uznávaného územia Arménska. Niet pochýb o tom, že Moskva dohody splní. Otázkou je, či má Pašinjan právo požiadať o takúto pomoc? Nie z právneho hľadiska, ale z morálneho hľadiska. Odpoveď je pravdepodobne zrejmá. Využívať dohody, keď sa to hodí a nedávať za to nič, nie je partnerstvo. Na druhej strane, súčasná situácia, aj keď je zložitá, poskytuje dobrú príležitosť na zblíženie medzi Jerevanom a Moskvou. Bude mať však arménsky premiér odvahu to urobiť?
Zdroj Mediapart
Comments: