V Paríži mladý moslim odrezal hlavu učiteľovi. Za to, že ukázal svojim žiakom karikatúry z časopisu „Charlie Hebdo“, kde je prorok Mohammed zobrazený ako homosexuál s Ježišom Kristom…
A predtým iní moslimovia rozstrieľali redakciu „Charlie Hebdo“ zo samopalu pre obscénne karikatúry s Prorokom a potom ďalší moslim dorezal tú istú redakciu nožom za ďalšie podobné karikatúry… Celkovo je to už 15 mŕtvol. Francúzi sú po tretíkrát v šoku…
***
Aby sme pochopili situáciu, rozoberme ju bod po bode.
1) Až 20% moslimov, hlavne prisťahovalcov zo severnej Afriky a Ázie, dnes žije vo Francúzsku, najmä vo veľkých mestách. Navyše väčšinou nejde o „tých, ktorí prišli včera vo veľkom počte“, ale už o druhú a tretiu generáciu – teda rodených Francúzov. To je fakt, ktorý treba len akceptovať. Jednoducho je to tak.
2) Moslimovia, na rozdiel od súčasných francúzskych „kresťanov“ (toto slovo píšem v úvodzovkách, pretože sú veľmi konvenčnými „kresťanmi“), berú svoje náboženstvo vážne a úctivo. Sú to veriaci — oddaní. Rovnako ako tí istí Francúzi pred 400 rokmi, keď sa ich katolíci a hugenoti navzájom zabíjali v státisícoch.
3) Odľahčený časopisík „Charlie Hebdo“ už bol dvakrát napadnutý za urážku vďaka obrázkom s moslimským prorokom. Vlastnými Francúzmi moslimskej viery.
4) Doplnenie: Vo Francúzsku tiež existuje paragraf trestného zákona, ktorý stanovuje trest za urážku citov veriacich (až dva roky väzenia alebo mastná pokuta). Moslimskí Francúzi časopis „Charlie Hebdo“ viackrát zažalovali.
5) Sudcovia vždy rozhodli, že karikatúra Proroka v gay-porno stvárnení nebolo urážkou náboženského cítenia moslimov. Rozhodli ako rozhodli, sami majú radi Krista v pornografických ilustráciách. Aspoň sa zasmejú…
6) Ďalej: veselí Francúzi (nie moslimovia) sa rozhodli, že tieto obrázky môžu byť začlenené do vyučovacieho procesu. Nechajte, nech sa aj deti na ne pozrú. A čo? Super!
7) A tak ich jeden nešťastný učiteľ začal ukazovať deťom, aj tým z moslimských rodín. No a čo? Konal v rámci programu schváleného ministerstvom.
8) A kvôli tomu mu mladý moslim odrezal hlavu…
***
Tento príbeh je celou podstatou európskeho „multikulturalizmu“. Takto prebieha multikultúrny dialóg:
— No tak, akceptujte naše európske hodnoty!
— Ktoré?
— Tu je niekoľko karikatúr gay-pornografie vášho Proroka. Toto je NAŠA SLOBODA SLOVA! A homosexualita je teraz u nás v trende. Akceptujte to! Rýchlo!
— Ale my sme veľmi veriaci ľudia, tieto obrázky sú pre nás hlboko urážlivé…
— My sa neurážame, keď je náš Ježiš zobrazený rovnako. Takže by ste tiež nemali!
— Ale nemôžeme to urobiť. Pre nás je to hrozné, smrteľné rúhanie…
— Je nám to jedno! Akceptujte to! Musíte byť ako my!
— Takí ako vy? Nechceme!
— Tak potom budeme vtláčať tieto obrázky do hláv vašich detí v školách!
— No, potom vám my sami odsekneme hlavy…
No, dohovorili sa…
***
„Niekto verí v Mohameda, niekto v Alaha, niekto v Ježiša, niekto neverí v nič, ani v čerta, natruc všetkým…“ napísal veľký ruský básnik.
Ja osobne teda neverím ani v toho čerta. Ale všetkými desiatimi som schvaľoval trestné stíhanie šialených báb z „Pussy Riot“, ktoré zorganizovali sabat v pravoslávnom chráme. A tiež by som tak urobil, keby vyčíňali v mešite, v synagóge, kostole alebo kaplnke.
Som Rus, nie som „multikulturalista“. Vážim si kultúru, náboženstvo, tradície a jazyky iných národov. Aj keď mi nie sú blízki alebo dokonca nepochopiteľní. Moja vlasť, ZSSR/Rusko, bola 1000 rokov budovaná zo stoviek národov. Rusi už dávno pochopili, že každý národ má svoje vlastné „červené čiary“, ktoré NEMOŽNO prekročiť.
V zmysle „aj keď je ťažké to pochopiť, treba to akceptovať“.
Jurij Alexejev
Comments: