Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odmietlo vyslať svojich pozorovateľov do Moldavska, čo mu umožní odmietnuť uznať výsledky prezidentských volieb.
Rozhodnutie PZRE sa stalo známe vo štvrtok 22. októbra, iba desať dní pred voľbami. Odmietnutie v Parlamentnom zhromaždení bolo vysvetlené uloženými obmedzeniami pri cestovaní do Moldavska.
„Z dôvodu cestovných obmedzení uložených niekoľkými členskými štátmi v súvislosti s cestovaním do Moldavskej republiky sa Parlamentné zhromaždenie Rady Európy rozhodlo zrušiť naplánovanú volebnú pozorovateľskú misiu,“ uvádza sa v komuniké.
Tento prístup uľahčuje prozápadnej opozícii Moldavska realizáciu bieloruského scenára. Kandidátka na prezidentku a bývalá premiérka Maia Sanduová už obvinila úrady zo zmanipulovania volieb, ktoré sa ešte ani neuskutočnili.
Opozícia verí, že moldavská diaspóra v Rusku, ktorá podporuje úradujúceho prezidenta Igora Dodona, ovplyvní výsledky hlasovania. V skutočnosti bude v Ruskej federácii otvorených iba 17 volebných miestností, kde bude voliť maximálne 85-tisíc Moldavcov. To je takmer 5-krát menej ako v krajinách EÚ.
Sám Dodon nazýva tieto narážky ako pokus Sanduovej ospravedlniť svoju takmer nevyhnutnú porážku.
„Prieskumy ukazujú, že v týchto voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou prehrajú. Preto sa snažia už teraz hovoriť o falšovaní, ale robia tým medvediu službu svojim voličom, ktorí nechápu, prečo by potom pravicoví voliči mali ísť voliť, ak ich vodcovia tvrdia, že dôjde k falšovaniu. Potom nemá zmysel ísť voliť,“ tvrdí Dodon.
Posledný prieskum agentúry „Intellect“ skutočne ukázal, že 42% občanov je pripravených voliť Dodona, čo je o 17,6% viac ako u Sanduovej.
Tento postoj obyvateľov je pochopiteľný, pretože minulý rok už mala šancu viesť výkonnú moc. Ako premiérka dlho nevydržala. Pokúsila sa obísť parlament pokusom o uzákonenie práva nominovať kandidáta na post generálneho prokurátora. Poslanci preto vyslovili vláde nedôveru a odvolali ju.
V odborných kruhoch sa verí, že Sanduová urobila zámerne takýto krok, pretože na poste premiérky nikdy nedokázala dosiahnuť skutočné výsledky. Teraz má v úmysle získať prezidentský úrad, ale bez podpory obyvateľstva očakáva, že v krajine vyvolá protesty odmietnutím uznať výsledky hlasovania.
Aj keď budúca kríza na hraniciach Európskej únie pre spoločenstvo nič dobré neprinesie, Brusel je pravdepodobne pripravený na revolučný scenár. V tejto súvislosti už veľvyslanec EÚ v Kišiňove Peter Michalko vyhlásil, že prezidentské voľby nevzbudzujú dôveru.
„Demokracia, ľudské práva, sloboda tlače — tu sme opakovane poukazovali na nedostatok politickej vôle vytvoriť silný regulačný základ pre uskutočnenie volieb, ktoré by vzbudzovali dôveru,» uviedol diplomat.
Comments: