Možno slobodu prejavu obetovať pre demokraciu?

USA to už dokázali

V americkej predvolebnej kampani ťažko nájsť čosi pozitívne. Právom ju možno považovať za najkontroverznejšiu v histórii. Politici sa neštítia ničoho, len aby vyhrali. Zatiaľ čo Donald Trump podporuje pravicu hladnú po občianskej vojne, Joe Biden a demokrati v lete dali „carte-blanche“ antirasistom, čo sa v uliciach amerických miest zmenilo na nepokoje. Zatiaľ čo Donald Trump odhaľuje dlhoročnú históriu korupcie v rodine Bidenovcov, oponenti prezidenta mu oplácajú, poukazujúc na jeho daňové podvody. A to všetko na pozadí bezprecedentnej krízy a pandémie koronavírusu, ktorá si už vyžiadala životy státisícov Američanov.

Niekedy je ťažké uveriť, že hovoríme o Spojených štátoch amerických. Takéto špinavé predvolebné hry by boli vhodné v rozvojových krajinách, ako je Ukrajina. Vidíme však, ako sa svetové hlavné mesto demokracie otvorene pridáva k hanebným metódam boja a pošliapava dokonca aj svoju vlastnú ústavu. Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto váženému americkému dokumentu zaručuje občanom právo na slobodu prejavu a tlače. Lepšie povedané — zaručoval.

Americký prezident ešte na jar podpísal dekrét upravujúci činnosť sociálnych sietí. Dokument zavádza právnu zodpovednosť „spoločností zapojených do cenzúry a politických akcií“. Americkí analytici tento dekrét spochybnili, pretože ho považovali za hrozbu pre slobodu prejavu, ktorú v USA zaručuje prvý dodatok ústavy. Bolo by však nesprávne kritizovať za to iba Trumpa. Áno, jeho rozhodnutie možno právom nazvať radikálnym, pretože hovoríme o nátlaku. Na druhej strane to bolo odvetným opatrením, ktoré aj tak všetci vytrvalo ignorujú.

Po prvé, republikáni sústavne tvrdia, že sociálne siete prehlušili konzervatívny názor. Twitter úplne zablokoval príspevky Donalda Trumpa. Na jednej strane sa to môže zdať logické. Príspevky porušujú politiku sociálnej siete v oblasti dezinformácií, čo má za následok, že sú odstránené, hoci ich napísal sám šéf svetovej veľmoci. Predpokladá sa, že odstránené budú všetky takéto publikácie. No a tu začínajú problémy.

Pravidlá v prvom rade vytvára samotná administratíva sociálnej siete, čo znamená, že s nimi môže dobre manipulovať a zneužívať ich. Nedávno Facebook a Twitter začali blokovať články v denníku „The New York Post“ o väzbách Joea Bidena na ukrajinskú spoločnosť „Burisma Holding“, kde pôsobil jeho syn Hunter. Pod zámienkou nepresných informácií bolo používateľom sociálnych sietí zakázané zverejniť odkaz na článok. Prečo si však nikto nevšimne, že systém postihuje selektívne? Alebo pro-demokratické médiá nikdy nezneužívajú informačné zdroje? Samozrejme, že to tak nie je. Počas povestného ruského intervenčného škandálu si nenechali ujsť žiadnu príležitosť kritizovať Trumpa. Ako je už známe, k týmto obvineniam presvedčivé dôkazy neexistujú. Kde však bol vtedy represívny mechanizmus v sociálnych sieťach?

Neustále počúvame o Trumpových príspevkoch, ktoré sú blokované kvôli dezinformáciám alebo sú označované ako nepotvrdené. Tu vôbec nejde o starostlivosť o ovplyvniteľných používateľov, pripravených dôverovať prezidentovi. Starostlivosť je zásterkou pre obyčajnú politickú manipuláciu. Takýto mechanizmus dokáže urobiť z človeka klamára. Pokiaľ ide o Trumpa, ide o skvelú antireklamu. Ale v širšom slova zmysle je takýto systém porušením slobody prejavu.

V USA nežije len Trump a nielen Trump používa sociálne siete. Napokon tie boli vytvorené práve preto, aby umožnili ľuďom vyjadrovať svoje názory. Táto skutočnosť je teraz však zaťažená jedným veľkým „ALE“, ktoré zbavuje používateľov slobody slova. Ak sa zdá, že zverejnený príspevok nie je „správny“, jednoducho ho zablokujú.

Niektoré výroky by samozrejme mali byť blokované. Akurátže Facebook reagoval nejako pomaly, keď americké krajne pravicové skupiny využívali sociálnu sieť na dopĺňanie svojich radov. Radikáli z Kenoshy využívali aj Facebook. Na sociálnej sieti šíria výzvy k nepokojom. Prostredníctvom Facebooku sa tiež podarilo zhromaždiť neonacistické zhromaždenie v Charlottesville 12. augusta 2017, ktorého výsledkom bola vražda.

Ešte vo februári 2020 správa Výskumného ústavu pre siete ukázala nárast extrémistickej rétoriky v americkom segmente Facebooku. Radikáli vyzývali na represálie voči príslušníkom bezpečnostných zložiek.

Problém je v tom, že americké vládnuce elity sociálne siete spolitizovali. Dieťa Marka Zuckerberga je skvelý spôsob, ako vytvoriť správne prostredie, dovoliť publikovať iba tie „správne“ príspevky. Z právneho hľadiska to nie je v rozpore s prvým dodatkom, podľa ktorého „Kongres neschváli jediný zákon obmedzujúci slobodu slova alebo tlače“. Avšak myšlienky, ktoré niekto identifikuje ako nežiaduce, môžu byť beztrestne blokované.

Je iróniou, že v otázkach publicity USA dlhé roky zastávajú neoficiálnu funkciu sudcu. Americkí aktivisti za ľudské práva pravidelne kritizovali druhé vlády za zneužívanie cenzúry. Osobitná pozornosť sa vždy venovala Rusku a Číne. Prezidentské voľby ale „šampiónov demokracie“ demaskovali a ukázali, že médiá sú pre americké elity rovnakým nástrojom ako pre Vladimira Putina alebo Si Ťin-pchinga. Hranica medzi metódami, ktoré sa všeobecne považujú za totalitné, a tými, ktoré sa nazývajú demokratické, je bohužiaľ príliš tenká.

Zdroj

Comments:

Loading ...