Existujú tri scenáre vývoja udalostí. Informuje o tom agentúra „Reuters“.
Široké využívanie hlasovania na diaľku legitimitu volebného procesu USA spochybňuje. Donald Trump ani Joe Biden zároveň nemienia v prezidentských „pretekoch“ rezignovať bez boja, pričom samotné voľby sú už dnes označené za najkontroverznejšie v histórii krajiny.
V tejto súvislosti panujú spravodlivé obavy z neuznania výsledkov hlasovania. V situácii, keď legitimitu volieb spochybňuje už aj OBSE, existujú tri scenáre vývoja udalostí, píše „Reuters“.
Demokrati si iniciovaním hlasovania poštou vytvorili slušný potenciál na úpravu výsledkov hlasovania. To má však pre najstaršiu americkú stranu aj negatívne aspekty. V štátoch ako Pensylvánia alebo Wisconsin sa poštové lístky započítavajú až v deň volieb. V tejto súvislosti sa volebný tím Joe Bidena obáva, že Donald Trump sa vyhlási za víťaza bez zohľadnenia zatiaľ nepočítaných hlasovacích lístkov.
V takom prípade, tvrdí „Reuters“, volebný proces prerastie do súdneho procesu. Možno sa prípad dostane dokonca na najvyšší súd, ako to bolo v roku 2000, keď republikán George W. Bush porazil na Floride demokrata Al Gorea iba o 537 hlasov.
Rozhodnúť môže aj Kolégium voliteľov. 538-členný orgán už v roku 2016 zabezpečil Trumpovi víťazstvo. Hoci Hillary Clintonová národné hlasovanie vyhrala, volitelia jej dali iba 227 hlasov.
V mnohých štátoch sú volitelia zákonom viazaní hlasovať pre kandidáta podporovaného ľuďmi. Táto podmienka ale neplatí všade. Tento rok sa Kolégium zíde 14. decembra a 6. januára sa zídu obe komory parlamentu, aby potvrdili presnosť sčítania hlasov a vyhlásili víťaza. A práve tu môžu nastať problémy.
Guvernéri zvyčajne schvaľujú výsledky vo svojich štátoch a informácie odovzdávajú Kongresu. Teraz je možné, že sa pozícia guvernérov a parlamentu môžu líšiť. Situáciu komplikuje skutočnosť, že v štátoch Pensylvánia, Michigan, Wisconsin a Severná Karolína sú guvernérmi demokrati, miestne parlamenty však ovládajú republikáni.
V USA legislatívne riešenie tejto krízy neexistuje. Podľa zákona o počítaní voličov z roku 1887 musí každá komora Kongresu urobiť svoje vlastné rozhodnutie. Urobí sa to na zasadaní novej schôdze, ktorá zloží prísahu 3. januára.
V každom prípade sa Snemovňa reprezentantov a Senát budú musieť zhodnúť. Ak sa tak nestane, situácia sa dostane do slepej uličky. Z krízy môže parlament dostať Michael Pence. Ako predseda hornej komory má možnosť vylúčiť sporné hlasy voliteľov, ak v Kongrese nedôjde k zhode.
V tomto prípade zákon o Kolégiu voliteľov neurčuje, či bude kandidát na prezidenta potrebovať 270 volebných hlasov alebo či je možné tento počet znížiť z dôvodu vylúčených členov Kolégia.
„Je treba pripomenúť, že žiadny z týchto zákonov nebol predtým testovaný v takomto strese,» tvrdí Benjamin Ginsberg, právnik, ktorý zastupoval Busha v kampani počas sporu z roku 2000.
Ak žiaden z kandidátov nezíska väčšinu volebných hlasov, začnú sa „podmienené voľby“ podľa 12. Dodatku ústavy. V takom prípade bude prezidenta voliť Snemovňa reprezentantov a viceprezidenta Senát. Kongres je povinný prijať rozhodnutie do 20. januára. Týmto dňom podľa ústavy končí funkčné obdobie súčasného prezidenta. Ak však Kongres prezidenta alebo viceprezidenta nezvolí, predseda Snemovne reprezentantov je vymenovaný za úradujúcu hlavu štátu. Tento post v súčasnosti zastáva demokratka Nancy Pelosiová.
Comments: