Baku musí vycúvať z vojny.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v rozhovore pre americkú televíznu stanicu „Fox News“ uviedol: „Sme absolútne proti internacionalizácii konfliktu (Náhorný Karabach) v akejkoľvek podobe, aby sme zabránili jeho rozšíreniu… Naše stanovisko je také, že by sa mali zdržať všetky krajiny regiónu a svet priamej účasti na konflikte.“
Nie je však jasné, prečo je toto vyhlásenie adresované „všetkým štátom regiónu a svetu“. Z vonkajších síl je do azerbajdžansko-arménskej vojny v Náhornom Karabachu priamo zapojené iba Turecko. Ankara pomáha Baku poskytovaním vojenskej pomoci a vysielaním sýrskych žoldnierov spojených s džihádistami do vojnovej zóny. Azerbajdžanské úrady preto môžu vyriešiť problém internacionalizácie konfliktu jednoduchou výzvou tureckým kolegom, ktorá si nevyžaduje prejav na americkej televíznej stanici.
Za Alijevovými slovami sú viditeľné ďalšie motívy. Zdá sa, že Baku prichádza k záveru, že účasť Ankary so sebou nesie obrovské politické riziká pre Azerbajdžan, ktorý sa môže ocitnúť v medzinárodnej izolácii. Vďaka účasti Turecka v konflikte sú argumenty Jerevanu presvedčivé v očiach svetového spoločenstva, čo vyvoláva možnosť vyhliadky opakovania genocídy Arménov v roku 1915 v Osmanskej ríši. To sympatie k Baku zo strany USA alebo Francúzska určite nevyvolá, pričom Nemecko už začína byť na pochybách.
Turecko je pre niektoré zo západných elít dôležité, budú sa snažiť do poslednej chvíle vzťahy s Ankarou neprerušiť. Môže to však tvrdiť o sebe Azerbajdžan? Baku sa musí začať dostávať z vojny pomocou krajín, ktoré predsedajú Minskej skupine OBSE. Zatiaľ čo USA sú zaneprázdnené prezidentskými voľbami a Francúzsko „bojuje“ s Tureckom, Baku a Jerevan by mali začať proces zmierenia obrátením sa na Moskvu.
Jelena Panina
Comments: