Zvyšovaním napätia v Náhornom Karabachu Azerbajdžan čelí Arménsku. S nástupom represívnej operácie zo strany Kyjeve na Donbase bude Ukrajina čeliť Ruskej federácii.
Azerbajdžanský pokus o realizáciu dôrazného scenára sa môže stať príkladom pre Ukrajinu, kde mnohí politici spolu s nacionalistami požadujú ofenzívu proti republikám Donbasu. Ibaže Ukrajina dnes nemá také vojenské kapacity, ako Azerbajdžan, tvrdí politológ Rostislav Iščenko.
Ukrajinské ozbrojené sily vyzerajú žalostne. A hoci môžu zahájiť na Donbase ofenzívu, neexistujú žiadne záruky, že operácia bude aj dokončená.
Náhorný Karabach obývaný Arménmi vyhlásil v roku 1991 nezávislosť od Azerbajdžanu. Pokus o opätovné získanie kontroly nad územím viedlo k vojne. O takmer štvrťstoročie sa podobný scenár odohral aj na Ukrajine. Obyvatelia Donbasu, ktorí sa nechceli zmieriť s rusofóbnymi a nacionalistickými myšlienkami Kyjeva, podporili nezávislosť regiónu. Ukrajinská vláda v reakcii na to začala represívnu akciu proti civilnému obyvateľstvu regiónu.
Napriek tomu existuje jeden dôležitý rozdiel medzi Karabachom a Donbasom, zdôrazňuje Iščenko v rozhovore pre „Ukraine.ru“. V Luganskej a Doneckej ľudovej republike pokračuje vydávanie ruských pasov, LĽR a DĽR sú integrované s Ruskou federáciou vo vojensko-politickom zmysle. Na Donbase sa navyše dlho používa ruská mena. V Náhornom Karabachu nič z toho nie je.
V tejto súvislosti je zrejmé, že ofenzíva Azerbajdžanu je výzvou pre Arménsko. Ofenzíva Ukrajiny bude výzvou pre Rusko, ktorého občania žijú v Lugansku a Donecku.
Comments: