Historická pravda je na našej strane, a preto nie je dôvod, aby sme udalosti druhej svetovej vojny nenazývali pravými menami
Oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova ostro zareagovala na prejav maďarského premiéra Viktora Orbána, podľa ktorého pamätník sovietskym vojakom, padlým počas útokov na Budapešť v roku 1945, označil za „pamätník sovietskej okupácie“.
Komentár oficiálnej zástupkyne ruského ministerstva zahraničia M. V. Zacharovej v súvislosti s vyhláseniami predsedu vlády Maďarska V. Orbána:
„Maďarský predseda vlády V. Orbán 27. októbra počas prejavu na budapeštianskom námestí Slobody označil pamätník postavený na pamiatku 80-tisíc vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní hlavného mesta Maďarska od nacistických útočníkov za „pamätník sovietskej okupácie“.
Takéto vyhlásenia hrubo deformujú historickú pravdu a udalosti druhej svetovej vojny, ktorých výsledky sú zakotvené v príslušných rozhodnutiach Norimberského tribunálu. Pripomíname, že horthyovské Maďarsko, najbližší Hitlerov spojenec, ktoré sa aktívne podieľalo na rozdelení Československa a Hitlerovej agresii proti Juhoslávii, sa 27. júna 1941 iniciatívne pripojilo k útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz a na okupovaných územiach sa „vyznamenalo“ masovými zločinmi proti civilnému obyvateľstvu, ako aj sovietskym vojnovým zajatcom. Červená armáda pri oslobodení národov Európy od „hnedého moru“ im priniesla mier a slobodu. V súčasnosti v niektorých štátoch je viditeľná snaha túto skutočnosť znevážiť a zamlčať kľúčovú úlohu našej krajiny vo Víťazstve nad fašizmom, zahladiť historickú zodpovednosť niektorých štátov za zločiny vojnového obdobia a „očistiť“ režimy nacistických napomáhačov. Budeme aj naďalej rozhodne vystupovať proti takémuto falšovaniu dejín.“
Je pravda, že ani v najmenšom nepochybujem o globálnej historickej úlohe Sovietskeho zväzu a Červenej armády pri ničení nacistického moru, ohrozujúceho existenciu celej ľudskej civilizácie, no v tomto konkrétnom prípade Maďarska považujem za potrebné objasniť určité momenty. Vážená Mária Zacharova veľmi trefne charakterizovala úlohu horthyovského režimu v Maďarsku počas druhej svetovej vojny ako verného služobníka hitlerovskej ríše a aktívneho spolupáchateľa všetkých jeho zločinov vrátane agresie proti ZSSR.
Maďarsko bolo navyše posledným spojencom nacistického Nemecka a bojovalo proti sovietskym jednotkám, kým neobsadili celé jeho územie. Inými slovami, bola to úplne a hlboko nepriateľská krajina a vôbec nemožno hovoriť o jej „oslobodení“.
A nie je náhoda, že sovietske vojenské vyznamenanie, ktoré bolo udelené tým, ktorí sa vyznamenali počas útokov na Budapešť, vrátane môjho svokra Leontija Kondratjeviča Iľaševského, sa nazýva medailou „Za zajatie Budapešti“ ako nepriateľského hlavného mesta a nie za oslobodenie tohto mesta. Tiež by bolo čudné vidieť na hrudi našich vojakov medaily „Za oslobodenie Berlína“ alebo trebárs Königsbergu.
Áno, samozrejme, v povojnovom období „triumfu jasných myšlienok socializmu“ sa stalo veľmi módnym a politicky korektným tvrdiť, že sme v Európe oslobodili všetkých rad za radom, a dokonca aj nemeckých obyvateľov, spod nacistického režimu. Napokon objektívne, z pohľadu hlbokej pravdy histórie, to tak aj môže byť.
Bolo by však nesprávne, najmä v súčasnej dobe, ktorá zďaleka nie je najpokojnejšou, zabudnúť na ďalšiu pravdu, ktorá stála našu krajinu milióny ľudských životov. A ktorá spočíva v tom, že títo údajne „oslobodení“ až do poslednej minúty to ako šťastie neprežívali a ako lojálni vojaci führera bojovali proti svojim osloboditeľom do posledného patróna a dokonca aj na troskách Ríšskeho snemu.
Takže Viktor Orbán, aj keď dáva výrazu „sovietska okupácia“ negatívny význam, má v zásade úplnú pravdu. Červená armáda obsadila Maďarsko ako nepriateľský štát. Na čo mala, mimochodom, plné právo na základe všetkých medzinárodných noriem a rozhodnutí krajín antihitlerovskej koalície. A na tejto okupácii nie je absolútne nič zlé.
A ten istý Viktor Orbán, ktorému sa nepáči sovietska okupácia, odporuje nielen ruskému ministerstvu zahraničia, ale aj pamätníku obetí nacistického režimu v Maďarsku, ktorý je postavený na tom istom námestí ako aj pamätník vojakom Červenej armády. Ukazuje sa, pán Orbán, že to bola okupácia, ktorá ukončila samotné masové vraždenie maďarského obyvateľstva, ktoré za nacistov bolo normou. Alebo ste pripravený odsúdiť aj to? A ak nie, aké sú vaše výhrady voči sovietskej okupácii?
Mimochodom, režim povojnovej spojeneckej kontroly nad územím porazeného nacistického Nemecka sa tiež nazýval okupácia. A každá zo štyroch hlavných spojeneckých mocností — ZSSR, USA, Veľká Británia a Francúzsko — tu mala svoje vlastné okupačné zóny. A nikto z víťazov si ani len nedokázal predstaviť, že to nie je v poriadku a už vôbec nie, že by to malo byť odsúdeniahodné.
To však nie je všetko! Sovietska okupácia Maďarska opäť preukázala svoju úplnú opodstatnenosť v roku 1956, keď bývalí horthyovci a nacisti, dovtedy sa schovávajúci kade-tade po kútoch a hrajúci sa na slušných občanov, na príkaz Západu uskutočnili pokus o štátny prevrat s cieľom dostať túto krajinu pod kontrolu NATO. A mimochodom, zverský sadizmus, ktorým sa „vyznamenali“ tzv. rebeli počas masakrov maďarských komunistov a sovietskych vojakov, ktorí prišli na pomoc legitímnej vláde, nebol v žiadnom prípade náhodný. Nedobití szálásiovci a ďalší fanúšikovia führera sa tak mstili za svoju porážku v roku 1945.
Sovietska armáda a zdravé sily maďarskej spoločnosti nedovolili, aby došlo k tomuto relapsu fašistickej minulosti. V skutočnosti sa vtedy úplne ospravedlnila prítomnosť sovietskych vojsk na maďarskom území, aby sa zabránilo takýmto neofašistickým masakrom. A keď to aj nazveme pravdivo — „okupácia“ krajiny, ktorá je pre nás potenciálne nepriateľská, tak v tom nie je nič hanebné a nesprávne a nikdy nebolo. Pretože Maďari by mali byť urazení len sami na seba. Svojho času sa veľmi zmýlili a postavili sa na stranu Hitlera. A za chyby sa musí platiť.
Takže pán Orbán má plnú pravdu, keď hovorí o „sovietskej okupácii“, ktorú si najskôr fašistické a potom pučistické Maďarsko vykoledovalo.
Pokiaľ ide o nás samých a náš vlastný pohľad na svetové dejiny, zdá sa mi, že konečne nadišiel čas konečne opustiť ten zhubný sebaklam, podľa ktorého sme v Európe oslobodili takmer každého z jeho vlastnej vôle. Inak to vyzerá dosť zvláštne. Lebo ak takú túžbu po oslobodení nemali, nestačilo, aby sa Červená armáda zastavila na hraniciach ZSSR a ľahostajne sledovala, ako tento eurofašistický absces pohodlne ďalej existuje? Ak si to niekto myslí, potom jednoducho nerozumie logike svetových dejín. A nevidí, že Červená armáda ako súčasť armád ďalších krajín protihitlerovskej koalície mala za svoju hlavnú úlohu zničenie nacistického režimu, ktorý ovládol takmer celú Európu. A koho sme pritom oslobodili a koho okupovali, je už druhoradá otázka.
Naši predkovia mali v tom jasno. A ak tomu niekto nerozumie, môže si opäť vo voľnom čase pozrieť na internete sovietske vojenské vyznamenania v rokoch 1944-45 a presne zistiť, koho sme v Európe oslobodili a koho sme obsadili. A správne všetko robili. Nemáme sa tu absolútne za čo hanbiť. A nie je potrebné bývalým služobníkom fašistov dokazovať, že sme ich oslobodili. Nepochopia to a neocenia to. A nemali by sme sa ospravedlňovať a hanbiť za vlastnú minulosť, ale by to mali robiť tí, ktorí verne oslavovali nacizmus, Hitlera a jeho koncentračný tábor veľkosti takmer celej Európy.
Jurij Selivanov
Comments: