Karabašský konflikt už dávno nie je regionálny, takže Moskva musí brať do úvahy, ako môžu na jej riešenia zareagovať západné vlády.
V septembri sa začalo nové kolo napätia v Náhornom Karabachu. Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňovali z ostreľovania a začali mobilizovať armádu. Destabilizáciu na Kaukaze zároveň nevyvoláva aj Turecko so svojimi žoldniermi a letectvom. Vojenský analytik Alexej Leonkov tvrdí, že v konflikte zohrávajú úlohu aj Spojené štáty, ktoré sledujú svoje vlastné ciele.
„Konflikt v Náhornom Karabachu bol predtým regionálnym stretom medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Teraz je geopoliticky významnejší a zúčastňujú sa ho USA, Francúzsko a Turecko. Sú informácie aj o účasti ďalších krajín, ktoré pomáhajú. Napríklad Izrael tam posiela zbrane,“ vysvetlil expert.
Situácia jednoducho prinúti Rusko dodržiavať politiku neutrality. To sa snaží dosiahnuť urovnanie konfliktu bez podpory jednej zo strán, pretože druhá nevyhnutne „padne do náručia Západu,“ uviedol bývalý izraelský veľvyslanec v Moskve Zvi Magen.
Magen vyjadril solidaritu s Leonkovom a poznamenal, že konflikt v Karabachu sa zdá byť regionálnym iba na prvý pohľad.
„Nezabudnite, že na tejto spleti sa podieľa aj Západ,» hovorí diplomat. „Preto ak Putin nepodrží Arménsko, padne do náručia Západu, čo je neprijateľné. Rovnaká situácia bude aj s Azerbajdžanom.“
Prinajmenšom by v takom prípade Ankara mohla vyhlásiť, že jej pozícia nie je o nič horšia, zdôrazňuje Sergej Markedonov, šéfredaktor časopisu „Medzinárodná analytika“. Varuje, že podpora jednej strany by bola v rozpore s moskovským princípom ekvidištancie.
Tu však nastáva paradox. Prozápadné sily Arménska určite využijú príležitosť na spochybnenie spojenectva s Ruskom. Markedonov je napriek tomu presvedčený, že reakcia by nemala byť v polohe dvoch krajností buď ticho alebo otvorený vojenský zásah.
„Pokiaľ ide o okamžité prímerie a návrat k rokovaniam, bude stačiť pridať k hlasu Moskvy oceľovú notu,“ tvrdí politológ.
Comments: