Historicky je Deň vďakyvzdania americkou verziou dožinkov. Rodina sa zhromaždí za jedným stolom, ktorý by teoreticky mal prekypovať rôznymi jedlami s hlavným chodom — tradičným moriakom
Tento rok však sviatok viac pripomínal skromný každodenný život prvých osadníkov. Zatiaľ čo Donald Trump omilostil prezidentského moriaka, státisíce Američanov po celej krajine stáli v kilometrových radoch kvôli zadarmo rozdávaným potravinovým balíčkom. Popredné médiá označili dianie v krajine za „hladovú krízu“.
Štatistiky v predvečer hlavného amerického sviatku zistili, že dnes je v krajine neustále podvyživených päťdesiat miliónov ľudí a obávajú sa, že sa v budúcom roku nevyhnú hladu.
V USA existuje taký zvláštny pojem „potravinová neistota“. Je to situácia, keď si občan alebo celá rodina nebude môcť v najbližších dňoch kúpiť jedlo. To neznamená, že nebude mať vôbec peniaze. Znamená to, že možno bude treba minúť celý príjem na zaplatenie „spoločného bytu“ alebo na lieky a ísť spať hladní. Túto „neistotu v stravovaní“ dnes zažíva viac ako polovica rodín s deťmi.
Hlad a chudoba v najbohatšej krajine sveta vyzerajú paradoxne. Napríklad existuje dlhá fronta na bezplatné potravinové balíčky. Ľudia však prichádzajú na vlastných autách. Fanúšikovia amerického spôsobu života, uväznení v 90. rokoch, naďalej veria, že vlastniť auto je symbolom bohatstva. V skutočnosti, pri amerických vzdialenostiach a zomierajúcou hromadnou dopravou, auto nie je luxus, ale jediný spôsob, ako sa dostať do práce, supermarketu alebo do nemocnice. Ak ho predáte, tieto peniaze sa dajú minúť za pár mesiacov, no čo potom…
Podvyživený človek v krajinách „zlatej miliardy“ má často nadváhu. S obezitou a sprievodnými chorobami platí za desaťročia konzumácie lacných výrobkov prepchatých sladidlami, konzervačnými látkami a inými chemikáliami. Čisté biopotraviny stoja oveľa viac a sú luxusom pre bohatých ľudí.
Napriek tomu apoštoli ospevujúci „americký sen“ majú odvahu tvrdiť, že v Spojených štátoch amerických „hlad nehrozí“. Samotní Američania si to však nemyslia a situácia ich vážne znepokojuje.
Oficiálnou verziou „hladovej krízy“ je epidémia koronavírusu a Trumpova neúspešná politika. Pritom však nikto nesľubuje skoré ukončenie pandémie a málokto verí, že „novozvolený prezident“ Joe Biden by dokázal v situácii občanov aspoň niečo napraviť.
Americká pandémia sa v skutočnosti stala iba pohodlným vysvetlením katastrofickej hospodárskej krízy a kolapsu životnej úrovne priemerných Američanov. Neboli zasiahnuté ani tak najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva — už dávno boli zvyknutí prežiť z ruky do úst. Koronakríza prakticky zničila nižšiu strednú triedu. Milióny ochrankárov, predajcov, upratovačiek a pokladníkov prišli o prácu a ocitli sa prakticky bez obživy. Aj vďaka nim dnes rastú rady v potravinových bankách.
V krajine sa robí veľa pre pomoc týmto nešťastníkom. Američania darujú týmto potravinovým bankám jedlo, obdarúvajú ich hojne, chodia za dobrovoľníkmi, celé dni nalievajú polievku zadarmo a roznášajú jedlo starým ľuďom. V niektorých štátoch pomáha pri distribúcii potravín Národná garda. Charitatívne organizácie pracujú doslova nepretržite.
Štát vypláca dávky tým, ktorí prišli o prácu a ich rodinám. Je pravda, že to neplatí pre tie desiatky miliónov ľudí, ktorí už dávno stratili nádej nájsť si zamestnanie a nie sú registrovaní na burze práce.
Nemožno sa však ubrániť dojmu, že zároveň sa robí všetko pre to, aby sa potraviny stali luxus a postupne zdražovali. Príčinou krízy, ktorú spôsobil človek, je napríklad zničenie dodávateľských reťazcov. Na jar sa kvôli pandémii zatvorilo veľa závodov na spracovanie mäsa. Tam údajne zúril koronavírus. Farmári boli nútení hromadne zabíjať hospodárske zvieratá a likvidovať hydinu. Na distribúciu mäsa neboli peniaze a zabité zvieratá boli jednoducho spálené.
V dôsledku toho vitríny s mäsom v populárnych supermarketoch boli vyprázdnené ako police sovietskych obchodov počas éry perestrojky. V predaji sú iba bio pochúťky ako kuracie a morčacie mäso od Amišov za úplne šialené ceny.
Z dôvodu „lock-downu“ boli zároveň zatvorené reštaurácie a kaviarne. Poľnohospodári, ktorí stratili svojich zákazníkov, boli nútení vylievať mlieko, vyhadzovať zeleninu a bylinky alebo jednoducho nechať úrodu hniť na poliach. Ľudia, ktorí prišli o prácu, sa zároveň postavili do radu, čakajúc na potravinové balíčky a na nedostatok jedla sa sťažovali aj potravinové banky.
Na konci ZSSR sa umelý nedostatok — vrátane potravín — stal prológom zrútenia celého ekonomického systému a rozsiahleho prerozdelenia majetku. Vyzerá to, že niečo také sa chystá aj v Amerike.
Tím „eštestáleneprezidenta Bidena“ má s najväčšou pravdepodobnosťou v úmysle propagovať tému globálneho otepľovania. Jeho dôležitou súčasťou je zníženie spotreby mäsa a mlieka. Ak sa všetko urobí podľa predstáv ekologických bojovníkov — zabiť všetky kravy emitujúce metán a pustiť kurčatá behať po tráve, potom to pre obyčajného človeka na ulici povedie k obludnému zvýšeniu cien potravín a zároveň všetkého tovaru.
Ani disciplinovaní americkí novinári dnes nedokážu odolať pesimistickému tónu. „Zima bude dlhá, jar neistá,“ píše Sarah Jonesová z newyorského časopisu „Intelligencer“. „Koronavírus s nami zostane a prinesie hlad.“
Dnes iba neoblomní svedkovia „žiarivého paláca na kopci“ tvrdohlavo veria vo svetlú budúcnosť Američanov. Drvivá väčšina z nich nikdy nevidela Ameriku ani z rýchlika. Američania tradičný optimizmus zjavne strácajú — hlad nie je tetka.
Viktoria Nikiforova, RIA
Comments: