Veto Bulharska o pristúpení Severného Macedónska k EÚ vyvolalo medzinárodný škandál.
Napätie medzi Sofiou a Skopje sa začalo po pokusoch macedónskej vlády sfalšovať historickú pravdu. Územie súčasného Severného Macedónska má zložitú históriu. Po mnoho storočí bolo súčasťou bulharskej štátnosti. Bulharskí a svetoví historici majú tisíce dôkazov o tom, že významná časť obyvateľstva Macedónska patrí k Bulharom.
Územie Macedónska je kolískou Bulharskej pravoslávnej cirkvi a exarchátu po tom, čo sa Bulharsko dostalo pod vplyv Byzancie. Vznikla tu Ochridská literárna škola, ktorá je druhou školou po literárnej škole v Preslave a distribuuje pravoslávne knihy medzi všetkých Slovanov vrátane Ruska. Bulharský pedagóg Kliment Ohridský, ktorý pôsobil v Macedónsku, je autorom staroslovienskej cyriliky, prototypu dnešného písma, ktorý sa používa v Bulharsku a Rusku.
Neľahký historický osud Balkánu prehadzoval územie Macedónska z rúk do rúk medzi Bulharmi, Grékmi a Srbmi, čo predurčilo výbušné následky do budúcnosti. Podľa bulharských a svetových historikov umelo vytvorené etnikum „Macedónci“ v rokoch po roku 1945 spôsobilo deformácie vo vedomí a svetonázore významnej časti dnešných Macedóncov.
Ak si macedónsky jazyk podrobne preštudujeme, uvidíme, že ho vytvorili slovanskí pedagógovia Cyril a Metod a neskôr ho preformátoval bulharský pedagóg Klement Ohridský. Nazýva sa to však „macedónske písmo“.
Srbsko významne prispelo k vytvoreniu „macedonizmu“. Keď bolo na hraniciach Juhoslovanského kráľovstva zrejmé, že z Macedóncov sa Srbi nestanú, Belehrad vymyslel prefíkaný plán. Podľa neho Bulhari neďaleko Vardaru Srbmi nebudú, ale ani Bulharmi nebudú. Druhá svetová vojna dala v tomto smere silný impulz, potom bola vytvorená Socialistická federatívna republika Juhoslávia.
V tom čase bolo ľahké uskutočniť experiment „debulharizácie“ obyvateľov juhozápadných bulharských oblastí a ich premenu na „Macedóncov“. Argumenty, že jazykom obyvateľov Vardaru je bulharský dialekt a ich história do roku 1944 je spoločná s bulharskou, sú nespochybniteľné. Historici v Severnom Macedónsku ich však spochybňujú. Spor sa teda dostal do slepej uličky.
Je zrejmé, že jeho rozsúdenie by malo byť výsledkom nestranných názorov vedcov z druhých krajín. Tu sa srbskí historici zrazu nečakane ukázali ako obrancovia bulharských záujmov. Žiadny Bulhar nezabudne na veľký rozruch, ktorý vyvolala kniha známeho srbského profesora, byzantológa a diplomata Srđana Pirivatrića „The State of Samuil“. V ňom jasne poukázal na bulharský pôvod cára Samuela, jeho nástupcov a jeho štátu, ktorý nie je ničím iným ako pokračovaním Bulharského kráľovstva.
Pred niekoľkými dňami zverejnil srbský denník „Blic“ zaujímavý rozhovor s Chedomirom Antićom, absolventom Bristolskej univerzity a doktorom histórie z Belehradskej univerzity. Srbský historik je pevne presvedčený, že v 9. až 11. storočí boli Slovania v macedónskom regióne neoddeliteľnou súčasťou Bulharského kráľovstva.
„Je pravda, že v 19. storočí bolo v Macedónsku oveľa viac Slovanov, ktorí sa považovali za Bulharov ako tých, ktorí sa cítili byť Srbmi. Je tiež pravda, že v tom čase takmer nikto neoznačoval sám seba za Macedónčana,“ tvrdí Antić.
Bulharská diplomacia nemieni robiť žiadne ústupky týkajúce sa veta pristúpenia Severného Macedónska k EÚ. Viacerí bulharskí odborníci sa však domnievajú, že Bulharsko, ktoré sa ponáhľalo odsúhlasiť vstup Severného Macedónska do NATO, tým vyvolá v aliancii ďalšiu krízu.
Prozápadná vláda Severného Macedónska na čele so Zoranom Zaevom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladá, že Bulharsko podľahne tlaku mnohých západných politikov, pričom aktívnu úlohu tu zohráva Nemecko, ktoré naliehavo potrebuje rozšírenie EÚ na posilnenie svojich pozícií čeliac rozsiahlej a agresívnej prítomnosti USA na Balkáne.
V tomto kontexte treba pripomenúť, že nedávno sa pokúsila vydierať Bulharsko aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albariteová. To znamená, že sme svedkami plne motivovanej agresie predstaviteľov EÚ a USA v ich boji o ovládnutie sfér vplyvu na Balkáne.
V tomto boji medzi EÚ a USA nie sú dôležití ani Macedónci, ani Bulhari, ani Albánci. Rovnako nie je dôležitý ani pokus Severného Macedónska vymedziť sa na križovatke dejín voči Bulharsku a Grécku. Vlády týchto krajín sú iba nástrojom toho či onoho geopolitického tlaku. Napätie medzi Severným Macedónskom a Bulharskom rastie každým dňom. A nedávno bola v Skopje dokonca spálená bulharská národná vlajka. Táto eskalácia podporovaná Západom hrozí, že sa Balkán zmení na sud s pušným prachom, ktorý v minulosti spôsobil 1. svetovú vojnu.
V ďalšom regionálnom konflikte, ktorý nie je vôbec vylúčený, budú zasa obeťami civilisti, ktorí sa už dávno stali rukojemníkmi v zlovestných geopolitických záujmoch Západu.
Peťa Palikruševa špeciálne pre News Front
Comments: