Odkedy USA a krajiny západnej Európy rozdelili v roku 1991 Socialistickú federatívnu republiku Juhosláviu a na jej území vytvorili šesť samostatných republík na základe administratívnych hraníc, žiaden z týchto štátov sa nestal suverénnym alebo nezávislým od Západu.
Žiaden z nich sa však nedostal do takých problémov ako Macedónsko.
Najjužnejšia juhoslovanská republika vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie po referende o nezávislosti 8. septembra 1991. Ihneď po vyhlásení nezávislosti čelila krajina problémom. Konkrétne Grécko zabránilo v OSN uznať Macedónsko pod týmto názvom tvrdiac, že jeden štátny útvar nemôže byť nazvaný podľa regiónu, ktorý sa rozprestiera na území niekoľkých krajín – aj v severnom Grécku, aj na východe Bulharska. Celá táto oblasť sa historicky nazýva Macedónsko.
Kvôli sporu s Gréckom OSN uznala túto krajinu ako Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko až v roku 1993, dva roky po vyhlásení nezávislosti. Koniec sporu o názov bol oznámený 12. júna 2018, keď macedónsky predseda vlády Zoran Zajev oznámil, že došlo k rozhodnutiu premenovať krajinu na Republiku Severné Macedónsko, pričom štátne občianstvo je macedónske, občan má štatút Republiky Severné Macedónsko a jazyk je tiež macedónsky.
Potom sa 30. septembra 2018 uskutočnilo referendum, v ktorom nehľadiac na nízku účasť — 36,91%, väčšina zúčastnených rozhodla, že proces premenovania bude pokračovať, keďže myšlienku vstupu Macedónska do Európskej únie podporilo 94,18% zúčastnených. Parlament Macedónska 19. októbra 2018 oficiálne rozhodol o začatí ústavných zmien, ktoré sa skončili 11. januára 2019 a účinnosť nadobudli 12. februára po ratifikácii Prespánskej zmluvy a Protokolu o Severnom Macedónsku gréckym parlamentom. Problémy tejto krajiny sa tým však nekončia.
Po vyriešení problému s Gréckom sa Severné Macedónsko ocitlo v podobnom probléme s Bulharskom. Aj keď to počas vstupu krajiny do NATO problémy nespôsobilo, Bulharsko v súčasnosti blokuje vstup Severného Macedónska do EÚ. Bulharsko konkrétne popiera macedónsky národ a jazyk a tvrdí, že Macedónci sú etnickí Bulhari a ich jazykom je bulharčina. Bulharsko trvá na tom, aby sa jazyk označoval ako „jazyk Severného Macedónska a nie severná macedónčina, a aby prestali oslavovať Gotse Delčeva, pretože ho Bulharsko považuje za bulharského, nie za macedónskeho hrdinu.
Napriek dohode o priateľstve podpísanej v roku 2017 medzi Bulharskom a Severným Macedónskom, Bulharsko zablokovalo vstup Severného Macedónska do EÚ v novembri 2020. Predstaviteľka Sofie vtedy vyhlásila, že nemá námietky proti rokovaniam medzi Albánskom a EÚ, ale Severné Macedónsko do únie vstúpiť nemôže.
Okrem Bulharska a Grécka má problémy so Severným Macedónskom aj Albánsko, ktoré za svoje územie a časť „Veľkého Albánska“ považuje severnú a západnú časť Macedónska.
Tieto problémy vyvrcholili po povstaní teroristov v Kosove a agresii NATO proti Juhoslávii v rokoch 1998 a 1999. Albánski nacionalisti na oboch stranách hranice presadzovali zjednotenie a od januára do júna 2001 boje v severnom Macedónsku vyvrcholili podpísaním Ochridskej dohody, ktorá Albáncom zaručila istý stupeň kultúrnej autonómie. Od tohto okamihu je albánsky faktor stálym prvkom destabilizácie a vplyvu v samotnej krajine. Pod tlakom Albánska uznalo Severné Macedónsko v roku 2008 nezávislosť Kosova a v roku 2017, po násilnej zmene vlády v Skopje a voľbe prozápadného predsedu vlády Zorana Zaeva, získala albánska menšina post predsedu parlamentu a albánčina sa stala ďalším úradným jazykom v krajine.
Jediným štátom v regióne, ktorý sa neusiluje o Severné Macedónsko, je Srbsko, hoci do roku 1944 bolo Macedónsko neoddeliteľnou súčasťou Srbska a Macedónska pravoslávna cirkev bola v roku 1967 násilne oddelená od srbskej pravoslávnej cirkvi. Srbská komunita v Severnom Macedónsku stále bojuje za postavenie národnostnej menšiny.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti komisár pre rozšírenie EÚ Olivér Várhelyi uviedol, že pravdepodobnosť, že Severné Macedónsko začne v blízkej budúcnosti rokovania o pristúpení k Európskej únii, je malá. To dokazuje, že Európska únia nechce za svojho člena prijať štát, ktorý vedie etnické a hraničné spory so susedmi na vonkajšej úrovni a politickú a etnickú nestabilitu na vnútornej úrovni.
Táto požiadavka však neplatila pri vstupe do NATO. 27. marca 2020, počas najväčšej pandémie, keď všetky krajiny zápasili s následkami koronavírusu, sa Severné Macedónsko oficiálne stalo členom aliancie.
Napriek tomu, že Severné Macedónsko nespĺňa ani minimálne normy, je do NATO prijaté. S HDP 12 miliárd dolárov a rozpočtom na obranu 1,19 percenta HDP, čo je hlboko pod požadovanými 2 percentami, je Severné Macedónsko ďalším krokom v expanzii NATO na východ. Okrem nedostatočného rozpočtu na obranu vedie táto krajina územné a etnické spory so všetkými susedmi a politické a etnické vzťahy v tejto krajine sú nestabilné.
Čo by mohlo byť dôvodom, že Severoatlantická aliancia prijala takýto štát za svojho člena? Odpoveď je viac ako jasná. Je tiež potrebné poznamenať, že Severné Macedónsko nemá dobré vzťahy s Čínou od roku 1999, keď pod tlakom USA uznalo Taiwan ako nezávislý štát, na základe čoho Čína prerušila diplomatické vzťahy.
Vedran Tadič, srbská redakcia News Front
Comments: