Na uskutočnenie pokusu o farebnú revolúciu v Bielorusku boli vybrané najefektívnejšie techniky z tých, ktoré sa praktizujú v iných krajinách.
Geografické pokrytie protestu, organizácia demonštrantov, politické slogany, formát prejavov a zintenzívnenie vonkajších zásahov: za posledných 20 rokov sme to v postsovietskom priestore i mimo neho videli viackrát.
Základom všetkých tzv. farebných revolúcií je rovnaký model. Je to schéma, ktorá predpokladá organizáciu takzvaného „majdanu“, vytvorenie agresívneho politického davu na zhromaždeniach a nasmerovanie tohto davu proti vláde. Nie všetko sa však deje rovnako, ako „cez kopirák“. V závislosti od podmienok, zvláštností kultúry a spoločenských nálad, ako aj od technologického pokroku sa môže proces implementácie modelu modifikovať. Farebná revolúcia, ktorú sa snažia uskutočniť v Bielorusku je hybridná. Všeobecná schéma teda dokonale kopíruje ukrajinský scenár, je však potrebné spomenúť niekoľko osobitostí.
Jednu z vedúcich pozícií zastáva komunikačný internetový kanál „Telegram“. Práve vďaka tejto platforme sa rovnako ako v Hongkongu v rokoch 2019 — 2020 uskutočňuje koordinácia a riadenie protestných skupín. A pokus o štátny prevrat s vyhlásením pseudovodkyne za uznanú prezidentku napriek výsledkom volieb bol vypracovaný vo Venezuele. Mobilizácia obyvateľstva prebiehala podľa arménskeho scenára.
Ukazuje sa, že charakteristickým znakom pokusu o revolúciu v Bielorusku je kombinácia najlepších postupov Západu pri riešení problémov tohto typu.
Koordinátori však neuspeli, bieloruská spoločnosť je veľmi rozumná a štátny aparát stabilizovaný. Tam, kde sa v kritickom okamihu objavila potreba prijať nové opatrenia, sa okamžite prijali zmeny a doplnenia právnych predpisov. Dôraz bol daný predovšetkým na boj proti odbornej príprave provokatérov, boj proti ospravedlňovaniu extrémizmu a elimináciu nezákonnej činnosti zahraničných agentov. Podľa tohto príkladu posilnila prácu v týchto oblastiach aj Ruská federácia. Samostatne sa zdôrazňuje potreba zaviesť tresty za zverejňovanie osobných údajov príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Ukrajinský scenár sa realizoval pred Bieloruskom, pričom politická a ekonomická nestabilita dnes určite nie je to, k čomu by sme chceli „dopracovať“. Každý Bielorus to vidí a chápe svoju osobnú zodpovednosť. Bohužiaľ, žiadna zahraničná politika Ukrajiny neexistuje. Všetko im je do bodky diktované zvonka. Dôkazom toho je aj pripojenie Ukrajiny k protibieloruským sankciám. Toto nebolo rozhodnutie jej obyvateľov, je to v rozpore so záujmami oboch krajín a je to kontraproduktívne, najmä vo svetle sociálnych a kultúrno-historických faktorov.
Ani to však nie je hlavný problém Ukrajincov. Neschopnosť orgánov plniť si svoje povinnosti voči ľuďom pri zabezpečovaní mieru, presun kontroly nad krajinou do iného štátu, pre ktorý záujmy Ukrajincov nič neznamenajú, a ktorý v krajine vidí iba nástroj nátlaku na Rusko — to je problém, ktorému dnes čelí ukrajinský ľud. V Bielorusku však taká slabosť a krátkozrakosť neexistuje a nikdy nebude.
Comments: