Niektorí experti len nedávno predpovedali, že scenár farebnej revolúcie v Bielorusku je iba skúškou následného zasadenia hlavného úderu do centra slovanského sveta – Ruska.
Prečo práve v Bielorusku, keď pod ruskými oknami je množstvo ďalších štátov? Je ich dosť, ale neexistuje pre ne vhodný scenár. Existuje príliš veľa rozdielov v mentalite, vzdelávacích programoch, kultúre a tradíciách. Ďalšia vec je bieloruský volič. Napriek dlhoročným pokusom o formovanie akéhosi „autentického“ národného povedomia bolo možné v skutočnosti dosiahnuť pokrok iba v záležitostiach, ktoré boli viac formálne ako reálne. A tu je zrejmé, čo mal bieloruský prezident na mysli, keď hovoril o nevyhnutnosti stáť pri sebe s ruským prezidentom a brániť sa z každej strany.
Dnes tieto dva štáty, aj keď veľkosťou neporovnateľné, majú spoločné duchovné prostredie a zarputilo bojujú proti vonkajšej agresii zameranej na zničenie ich štátnosti. A úspechy sú očividné, čo znamená, že nebol nájdený kľúč k scenáru a ľudia zrelého veku získajú čas na vypracovanie vlastných spôsobov odporu.
Preto sa môžeme úprimne radovať, že ďalší pokus o vtiahnutie bieloruskej spoločnosti do bažín majdanizmu k želanému výsledku neviedol. Bez ohľadu na to, koľko opozičných aktivistov „za ľudské práva“ vykrikuje o 190 politických väzňoch v Bielorusku — tieto informácie môžu uškodiť akurát tak samotnej opozícii. V štáte s 9,5 miliónmi obyvateľov je uväznených za šesťmesačné pokusy o organizovanie nepokojov 190 ľudí… Nazývať to celonárodným odporom je hlúpy žart, keď aj dáme bokom počty, ktoré opozícia tak rada nafukuje. Bieloruské protesty sa upokojili, program opozície ľudí nezaujíma – môžeme sa upokojiť? Nie.
Na rade je Rusko! Zámorskí politickí stratégovia zrejme rozhodli, že dosť bolo oddychu cez novoročné sviatky a je čas, aby Rusi začali protestovať. Vrátili tiež hlavného protestujúceho – kam už len bez neho?! Nečakané? Vôbec nie! 23. január ukázal všetku podstatu šablón, pomocou ktorých sa chystajú spôsobiť u nás spoločenské otrasy. Rovnaké absurdné divadlo, aké sme nedávno videli v bieloruských mestách, no teraz už na našej domácej scéne. So všetkými komickými atribútmi v podobe modrých nohavičiek, deťmi, za ktoré sa skrývajú, žien kričiacich do kamery atď. Opäť protest kvôli protestu, nulový obsah a žiadne konkrétne požiadavky, no jasný emotívny obraz.
Teraz však politickí stratégovia zašli ešte ďalej. Pokiaľ v Bielorusku boli na zhromaždeniach stúpenkyne hnutia „Som matkou“ so svojimi deťmi, teraz tu máme deti bez rodičov. Cynické, špinavé a zlé! Deň predtým odviedli dobrú prácu a cez sociálne siete ich vyzvali, aby vyšli na takzvanú „prechádzku“. Prečo maloletí? Na túto otázku môžeme odpovedať, keď pochopíme, k čomu sa pripravuje pôda! V žiadnom prípade nie sú to jesenné voľby do Štátnej dumy, to je iba bezvýznamná epizóda. Všetko sa chystá na voľby v roku 2024. Dovtedy vyrastie generácia „TikTok“, získa volebné právo a bude rozhodovať o osude krajiny! Na otázku novinárov položenú maloletým „Prečo ste dnes prišli na zhromaždenie?“ boli odpovede podobné:
„Kvôli pohybu.“ Akú vedomú vôľu môžu prejaviť tí, ktorých dnes neučia myslieť, ale „lajkovať“? Bežiac s humbukom tam, kam ich zavolajú strýkovia z obrazovky smartfónu. Všelijakí strýkovia a tety zo šoubiznisu s obrovským počtom predplatiteľov: Saša Bortič, Lolita atď.
Dobrodinci, ktorí sponzorujú všetky tieto divadelné protestné predstavenia, sa ujali výchovy našej mladšej generácie. A sú si dokonale vedomí, že tento „biznis“ nejde tak rýchlo, je dosť nákladný, ale veľmi sľubný. A s prihliadnutím na vzdelávacie nástroje v podobe rôznych otupujúcich „comedy clubov“ a ohlupujúcich primitivizmom piesní o „milenkách“, vojna sa nevedie o myseľ mládeže, ale za jej úplné zničenie. Preto boli potrebné rôzne vyhlásenia o internete bez hraníc a cenzúre.
Naivita nie je zlozvyk, ale čistota duše. Už teraz je však zrejmé, ako sa to dá zneužiť na páchanie zla.
Pokiaľ existuje, nemôže existovať skutočná demokracia. Absencia cenzúry je iba spôsob, ako vychovať v konkurenčnom štáte generáciu obmedzených ľudí, ktorí majú ďaleko od reality života. Ľudí, ktorí uveria, že inštitúcia štátnosti nebola vynájdená na ochranu jej občanov pred vonkajšími zásahmi. Ľudí, ktorí nebudú mať tušenie, že ekonomiku netvoria pseudodemokratické mantry a slogany, ale skutočné odvetvia ekonomiky, teda výroba a predaj. Ľudí, ktorí si myslia, že majú právo požadovať, ale nie sú povinní pracovať. Nie je ťažké si predstaviť, ako by vyzeralo uplatnenie volebného práva takýmito ľuďmi…
Rusko stále žije, čo znamená, že nič nie je stratené. No dozrel čas, aby sme pochopili, že politika nie je vecou vyvolených a záležitosťou niekoľkých poslancov. Ak sú deti našou budúcnosťou, potom je treba mať na pamäti, že všetko sa začína rodinou: akákoľvek budúcnosť, ktorou je v podstate politika — všeobecná politika štátu vo vzťahu k jeho občanom.
Irina Belozerova špeciálne pre News Front
Comments: