Krajinu, ktorá sa považuje za kolísku svetovej demokracie, môže postihnúť osud zlyhania demokracie, ktorá, ako je známe, ustúpila nacizmu.
Z nejakého dôvodu v posledných mesiacoch USA čoraz viac porovnávajú s Weimarskou republikou a stúpencov Donalda Trumpa — s nacistami. Podľa amerického časopisu „Foreign Policy“ je to najlepší spôsob vyjadrenia obáv o budúcnosť Spojených štátov.
Je tiež pozoruhodné, že nárast moci Adolfa Hitlera spôsobili udalosti, ktoré sa dajú porovnať so súčasnými. Keď globálna hospodárska kríza prinútila nemeckú vládu prijať úsporné opatrenia, nacisti neboli ničím iným ako len marginálnou skupinou nemeckej politickej scény. Dnešní Američania sa tiež ocitli v ťažkom položení, ktoré je výsledkom pandémie koronavírusu.
„Samozrejme nie je možné predpovedať, čo by sa mohlo stať v prípade závažnej globálnej recesie porovnateľnej s recesiou z roku 1929,“ píše sa v článku. „Zvýši sa radikalizácia 70 miliónov ľudí, ktorí hlasovali za Trumpa? Budú musieť Američania v dohľadnej budúcnosti žiť v extrémnej polarizácii?“
Vzhľadom na taký pochmúrny výhľad by sa Američania mali poučiť z udalostí vo Weimarskej republike. Je potrebné si uvedomiť, ako píše denník, že „nie je možné zahrávať si s ohňom pravicového extrémizmu a nespáliť sa“. Trump nie je Hitler, ale mobilizácia krajnej pravice spôsobila, že Republikánska strana sa stala závislá od marginálov, rasistov a najrôznejších konšpiračných teoretikov.
Všetky tieto skupiny zohrávali dôležitú úlohu pri januárovom útoku na Kapitol, udalosti, ktorá sa čoraz viac porovnáva s „pivným pučom“ v roku 1923. Vtedy bol Hitler porazený len preto, že napadol existujúci poriadok bez náležitej podpory štátnej byrokracie, najvyššieho vedenia polície a armády, píše FP. Je však dôležité pochopiť, že „pivný puč“ aj útoky na Kapitol sú iba začiatkom nástupu ultrapravice. Napokon militantný pravicový nacionalizmus ako politická sila v americkom živote nikam nezmizol. Otázkou je, ako sa republikáni postavia k Trumpovmu odkazu a k jeho najfanatickejším podporovateľom.
Ako je uvedené v článku, nemecké elity v roku 1923 sa pri tejto otázke rozišli. Keď bavorskí konzervatívci prerušili všetky vzťahy s Hitlerom, nemecká Národná ľudová strana urobila inak. Chybou bolo, že príliš veľa ľudí verilo, že môžu využívať ultrapravicu na svoje vlastné účely.
Comments: