Katastrofa. Poníženie. Dezilúzia. Takéto slová používajú západní komentátori, keď hovoria o výsledkoch návštevy šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella v Rusku.
Podľa ich názoru Moskva demonštratívne ponížila európskeho komisára vyhostením troch diplomatov pred jeho príchodom, zatiaľ čo minister Lavrov sa na tlačovej konferencii údajne správal nevhodne. No je to tak?
«Mám rád Borrella, ale svojou návštevou v Moskve vyslal zlý signál. Ako môžete stáť vedľa Lavrova v memente, keď vyhosťoval troch európskych diplomatov, propagoval vakcínu Sputnik a viedol prázdne reči o prípade Navalného a ľudských právach? V geopolitike sa EÚ musí správať lepšie. Putin reaguje na silu, nie na tweety,“ vyhlásil bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v komentári k výsledkom návštevy európskeho komisára pre zahraničnú politiku EÚ v Moskve.
Novinári sú ešte tvrdší. Šéf východoeurópskej služby „Deutsche Welle“ Christian Tripp označil Josepa Borrella za „zle pripraveného školáka“, ktorého ruský minister zahraničia Sergej Lavrov na spoločnej tlačovej konferencii „zbavil svojej politickej dôstojnosti“. Podľa novinára týmto spôsobom Rusko odhodilo „olivovú ratolesť“, ktorú ponúkala Európa.
Sám Borrell po návšteve čiastočne so svojimi kritikmi súhlasil.
„Agresívne vedená tlačová konferencia a vylúčenie troch európskych diplomatov počas mojej návštevy ukázali, že ruské orgány nechceli využiť túto príležitosť a nadviazať konštruktívnejší dialóg s EÚ. Nehovoriac o tom, že to bolo neočakávané — odvážim sa však povedať, že je to zo strategického hľadiska pre Rusko veľmi poľutovaniahodné,“ povedal Borell.
Teraz EÚ „rozhodne, čo ďalej“. Podľa všetkého budú 22. februára na summite ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ schválené nové osobné sankcie proti ruským predstaviteľom v prípade Navaľného.
Ak sa pozrieme na to, čo sa stalo, triezvym okom, návšteva bola od začiatku neúspechom, nie však Moskvy, ale Európy a osobne pána Borrella.
Nie je také dôležité, že sa európsky komisár vyberie do ruského hlavného mesta bez vážnych návrhov alebo právomocí (v opačnom prípade by bolo naplánované jeho stretnutie s Vladimirom Putinom) a jeho návšteva by mohla slúžiť ako začiatok normálneho dialógu, zdvorilej výmeny pozícií a hľadanie východiska zo situácie. Ale namiesto toho sa Borrell rozhodol zahájiť svoju „mierovú misiu“ agresívnymi vyhláseniami.
Prvá vec, ktorú urobil po svojom príchode, bolo stretnutie s ruskými aktivistami za ľudské práva. Mal na to právo, nie je v tom nič provokatívne, ale potom, čo Borrell napísal, že „Európska únia je a naďalej bude najväčším sponzorom projektov občianskej spoločnosti“ v Rusku. To znamená, že dal Moskve jasne najavo, že EÚ bude naďalej zasahovať do jej vnútorných záležitostí, a to aj prostredníctvom sponzorovania odporcov ruskej vlády.
Nie je prekvapením, že na tlačovej konferencii s Borrellom Sergej Lavrov poukázal na nevhodnosť takýchto krokov a označil EÚ za nespoľahlivého partnera.
Princíp reciprocity
Pokiaľ ide o vyhostenie európskych diplomatov (Nemca, Poliaka a Švéda za ich prítomnosť na nepovolených zhromaždeniach), kritici tohto rozhodnutia tvrdia nasledovné.
Po prvé, diplomati neurobili nič odsúdeniahodného a nič, čo by bolo v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch, podľa ktorého textu je úlohou diplomata „všetkými právnymi prostriedkami zistiť podmienky a udalosti v hostiteľskom štáte a hlásiť ich jeho vláde“.
Po druhé, diplomatickou neslušnosťou zo strany MZV RF sa stalo oznámenie o vyhostení troch diplomatických pracovníkov z EÚ presne počas Borrellovej návštevy.
No nie všetko je také jednoduché. Piatkovú deportáciu neoznámilo ministerstvo zahraničných vecí (tieto opatrenia sa chystali oznámiť v pondelok), ale zahraničný agent „Rádia Liberty“ s odvolaním sa na svoje zdroje.
Nejde teda o hrubosť, ale o únik informácie zo strany média financovaného Kongresom USA.
Diplomacia okrem oficiálnych funkcií zároveň disponuje dôležitým pravidlom – zásadou reciprocity. Diplomati krajiny A v krajine B môžu robiť presne to isté, čo môžu diplomati krajiny B v krajine A. Na pozadí hystérie, ktorá sa v západných krajinách spustila v súvislosti so zasahovaním Ruskej federácie do tamojších volebných procesov je vari možné predstaviť si ruského diplomata, ktorý sleduje masové protesty v Poľsku, nepokoje v Holandsku alebo pochody „žltých vest“ vo Francúzsku?
Veru, aj priame spravodajstvo ruských novinárov o týchto udalostiach sa v EÚ považuje za zasahovanie.
Ak Západ obmedzí právo diplomatických pracovníkov z Ruska „všetkými právnymi prostriedkami zistiť podmienky a udalosti v hostiteľskom štáte a hlásiť ich svojej vláde“, urobí to isté aj Moskva.
Európa to však nechápe — a nebude to chápať, pretože jej vízia rusko-európskych vzťahov sa zásadne líši od pohľadu na tieto vzťahy z Moskvy.
Počty mŕtvych nepustia
„Európska únia pokračuje (pre ňu vhodnou zotrvačnosťou) v presvedčení, že dôležitým predmetom bilaterálnej diskusie by mal byť stav humanitárneho a politického systému v Rusku, jeho súlad s európskymi štandardmi sociálnej štruktúry. Vyplýva to z modelu vzťahov, ktorý strany (v minulosti, v 90. rokoch) prijali a umožňovali postupnú aproximáciu Ruska s uvedenými normami, a potom niektoré (bližšie neopisované) formy spojenia snáh o implementáciu do spoločného projektu,“ popisuje logiku Bruselu publikácia „Rusko v globálnych záležitostiach“.
Aby sa takéto Borrellove návštevy nezmenili na fiasko, je potrebné, aby Rusko a EÚ prehodnotili bilaterálne vzťahy, ako aj modus vivendi. Dmitrij Trenin, riaditeľ ruského „Carnegie Center“, ponúka svoj vlastný vzorec, ktorý sa skladá zo štyroch jednoduchých bodov.
„1) Správať sa k sebe podľa zásady „žiť a nechať žiť“, nesnažiť sa navzájom presvedčiť alebo podriadiť; 2) rešpektovať rozdiely, ktoré budú pretrvávať; 3) spolupracovať v tých oblastiach, kde to záujmy vyžadujú; 4) pracovať na dobrých susedských vzťahoch.“
Tento vzorec sa do bodky zhoduje s princípmi, ktoré Kremeľ navrhuje Európe. Jedinou otázkou je, či s tým bude EÚ súhlasiť?
Ako bolo povedané vo filme „Zvláštnosti národného lovu“ — „chceš prežiť, nebudeš sa protiviť“. Život núti Európu, ktorá kašle na ideológii, spolupracovať s Ruskom v oblasti, kde si to vyžaduje jej záujem. Presnejšie nie život, ale smrť.
Koronavírus pokračuje v žatve medzi Európanmi a obmedzenia spojené s epidémiou už viedli k nepokojom vo viacerých členských štátoch EÚ. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leynen zároveň pripúšťa, že masové očkovanie čelí vážnym ťažkostiam: stanovený cieľ očkovania 70% dospelej populácie EÚ do leta je prakticky nedosiahnuteľný.
Spoločnosť „AstraZeneca“, ktorej Brusel na výrobu vakcíny pridelil stovky miliónov eur, nedokázala naplniť zazmluvnený objem výroby. Výsledkom je, že Európania nedostanú 300 miliónov dávok (plus možnosť ďalších 100 miliónov) včas, a preto požiadajú Moskvu, aby im poskytla „Sputnik V“ — vakcínu, ktorú ohovárali, kde sa len dalo.
Pýtajú si ju nielen Francúzi či Nemci, ale aj východoeurópania, ktorí najhlasnejšie volajú po sankciách. Predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš špeciálne cestuje do Budapešti, aby sa s ním Maďari, prvá z krajín EÚ, ktorá dostala a certifikovala ruskú vakcínu, podelili o svoje skúsenosti. „Sputnik V“ už nazval „veľmi kvalitným“ liekom a vyslovil sa za jeho čo najskoršiu certifikáciu.
„Na očkovacie látky sa treba pozerať z hľadiska toho, ako bezpečné sú pre zdravie. Nezáleží na tom, odkiaľ pochádzajú,“ uviedol Babiš.
Otázne je, či sa tento nečakaný pragmatizmus rozšíri aj na ďalšie sféry rusko-európskych vzťahov? Budeme predpokladať, že pri projekte Nord Stream 2 sa už uplatňuje. Ak predtým liberálne európske médiá písali, že pozícia Angely Merkelovej na podpore plynovodu by „izolovala“ Nemecko v EÚ, teraz je za tento projekt väčšina popredných krajín Európskej únie.
Čas ukáže, dokedy tento pragmatizmus potrvá — volebný cyklus, rok, šesť mesiacov alebo kým Joseph Biden neoznámi svoju novú sankčnú líniu proti Ruskej federácii a nebude žiadať, aby sa k nej spojenci pripojili.
Gevorg Mirzayan, VZGĽAD
Comments: