Pred časom sme sledovali, ako na Ukrajine začínal „Leninopád“. Najskôr pomníky polievali farbou, písali obscénne heslá a kreslili hákové kríže. Čas však plynie a všetko sa mení, najmä na Ukrajine. „Dobrodružstvá“ sa teraz začali pri banderovských pamätníkoch.
Možno ste už počuli, že vo Ľvove bol obliaty farbou pamätník Banderu. Zdá sa, že pre Ukrajinu je to normálne a je jej jedno, čo je to za pamätník. No nie je všetko také jednoduché.
Po prvé, je to Ľvov! Takpovediac hlavné mesto banderovskej časti Ukrajiny. Tam sa stala najsilnejšou banderovská ideológia nenávisti voči všetkému, čo nevyhovuje „šanovnemu paňstvu“.
Po druhé, bojovníci proti banderovskému šialenstvu kašľali aj na kamery, drzo „vyzdobili“ pamätník vojnového zločinca spredu aj zozadu. Aby bolo vidno zďaleka a z rôznych strán.
Po tretie, kolaborant fašistických okupantov bol „natretý“ červenou farbou, dalo by sa povedať „komunistickou“ farbou!
Toto všetko naznačuje, že akcia nebola spontánnym výtržníctvom miestnych tínedžerov, ktorým je jedno, proti komu protestujú, pokiaľ bude dáky adrenalín. Všetko bolo premyslené aj napriek kamerovému systému, dali si záležať, aby farba bola viditeľná z každej strany a samotná farba, samozrejme, nebola vybraná náhodne. „Leninopád“ na Ukrajine tiež začal s približne rovnakými akciami.
Mimochodom, nie tak dávno na Ukrajine bola ešte jedna „peremoga“ — v nejakej dedine našli „poslednú“ sochu Lenina a „ukrajinskí hrdinovia“ nad ním spoločne zvíťazili a dokonca ani jeden Ukrajinec nebol zranený!
No musím vás sklamať: po ukrajinských dedinách je takých pamätníkov kopec! A dokonca sú tu aj pamätníky Stalina. A miestni obyvatelia sa dobre starajú o hroby hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny, prinášajú kvety, reštaurujú červené hviezdy.
Na vidieku samozrejme sú zradcovia, ktorí sú pripravení informovať ukrajinské úrady o prítomnosti „nepriateľských agentov“ a pamätníkov ich území. Ale ukrajinská dedina je zvláštna realita. Ak zradcovia nie sú v drvivej väčšine, ak tam nie sú pri moci, potom je lepšie neudávať, môže to skončiť „nešťastným“ utopením v dedinskom záchode.
Ukrajina má tendenciu veľmi rýchlo meniť idoly. História „hejtmanščiny“ je plná udalostí, keď jeden hejtman prišiel do nemilosti, bol vybraný nový a prvý bol v momente uvarený v medenom kotlíku na majdane alebo bol zaživa stiahnutý z kože. Dúfajme, že „príhoda“ pamätníka Banderu je prvou lastovičkou.
Medzitým „inteligencia“, ktorá vo veľkom počte prišla do Ľvova z okolitých dedín, v hrôze vystiera svoje ručičky, „hrdinovia“ z Národného korpusu sú červení od hanby — prvýkrát v živote vzali handru do rúk a utierali farbu z pomníka ich idolu. Ktovie, či už nerozmýšľajú tí či oní, že je čas znovu zmeniť dresy alebo úzkostlivo hľadať v rodokmeni dedka — Poliaka?
Ukrajinskí „vlastenci“ sú známi svojou schopnosťou prezúvať sa za behu, čo by im závidel aj Houdini!
Igor Polyakov, PIKiNFORM
Comments: