Stalinistické represie — do očí bijúce klamstvá a historické fakty

Kto ako prvý začal vytvárať a rozdúchavať mýty o strašných stalinistických represiách? Kto tak odvážne a zúfalo „rozptýlil“ kult Stalinovej osobnosti, vďaka čomu si vytvoril svoj vlastný kult osobnosti? Kto si pripísal zásluhu na začatí masívnej výstavby domov v krajine? Kto priviedol svet na pokraj katastrofy? Kto sa modlil za Američanov a všetko americké a rovnako zúrivo ich nenávidel?

Nikita Sergejevič Chruščov, jeden z blízkych spolupracovníkov J.V. Stalina a priamy účastník práve týchto represií. Bol to on, kto začal kampaň na diskreditáciu vodcu národov, vlny ktorej cítiť aj dnes.

Svoju osobnú zodpovednosť za účasť na masových represiách prekrýval útokmi na Stalina. Koniec koncov, je najjednoduchšie obviniť jednu osobu zo všetkých problémov krajiny, pričom pre sovietsky ľud to bude vynikajúca šoková terapia. Nafúknutie bubliny rozsahu Stalinových represií bolo iba dymovou clonou, ktorá legitimovala a ospravedlnila kroky samotného Chruščova.

Neskôr sa však sám Chruščov stal obeťou dobre preverenej schémy rozsiahlych represií a kultu osobnosti. Bumerang, tak povediac, sa vrátil naspäť.

Aj neskôr, v 80. a 90. rokoch, sa história opakovala, ale slúžila najskôr na diskreditáciu KSSZ a potom na rozpad ZSSR. A dodnes na nás západní, a nielen tí, politológovia kričia na každom rohu o stovkách miliónoch zastrelených. Avšak koľko ich bolo naozaj popravených? Poďme na to.

Bolo by hlúpe tvrdiť, že k represiám nedošlo, no aký je ich skutočný rozsah — to je potrebné objasniť. A to sa teraz dá urobiť na úplne legálnom základe. K dispozícii je tajný dokument, ktorý je teraz možné ľahko nájsť aj v sieti:

„Memorandum generálneho prokurátora ZSSR R. A. Rudenka, ministra vnútra ZSSR S. N. Kruglova a ministra spravodlivosti ZSSR K. P. Goršenina o počte osôb odsúdených kolégiom OGPU (Zjednotená štátna politická správa), trojkami NKVD, mimoriadnym zhromaždením, vojenským kolégiom, súdmi a vojenskými tribunálmi za kontrarevolučné aktivity v rokoch 1921-1954.“ // GARF. F. 94016. op. 26, D. 4506. LL. 30-37. Overená kópia.

Tento dokument bol špeciálne pripravený pre Nikitu Sergejeviča Chruščova. Je z 1. februára 1954. Pozorne si ho preštudujte a nájdete tam veľa zaujímavých informácií.

Podľa tohto dokumentu bol celkový počet odsúdených za 32 rokov 3 777 380. Obvinenia vznieslo kolégium OGPU, trojka NKVD, mimoriadne zasadnutie, vojenské kolégium, súdy a vojenské súdy dohromady. Z nich bolo za 32 rokov 642 980 ľudí odsúdených na trest smrti. 2 369 220 ľudí bolo zatvorených v táboroch a väzeniach na obdobie do 25 rokov. A 765 180 ľudí poslaných do exilu a deportovaných.

Čísla sú to nepochybne hrozivé, v žiadnom prípade však nie sú to „desiatky miliónov“ zabitých. Okrem toho by som rád pripomenul, že sa to dialo pre našu krajinu v mimoriadne zložitom období. A medzi „nevinnými“ odsúdenými boli skutoční zločinci. Súčasťou zoznam sú revolucionári, trockisti, bielogvardejci, kulaci, obete občianskej vojny, kolaboranti fašistov všetkých mastí, od banderovcov po dezertérov a sabotérov, až po obyčajných zločincov a skutočných teroristov.

Chcem zopakovať, že podľa tohto dokumentu bolo za 32 rokov zastrelených 642 980 ľudí. Obrovské množstvo, súhlasím. Ale nejde o „desiatky miliónov“. Preháňanie rozsahu represií bolo urobené celkom zámerne a najmenej 15-násobne! V priemere to predstavuje asi 20 000 ľudí ročne. Obrovské množstvo, čo určite treba vedieť a je to veľmi trpká historická pravda! Avšak…

Stojí za samostatnú zmienku takzvaná „čistka“ v radoch Červenej armády, ktorá prebiehala v rokoch 1937 až 1939. V roku 1986 časopis „Ogoňok“ uverejnil článok o údajne zabitých 40 000 dôstojníkoch a vojakoch Červenej armády v období od mája 1937 do septembra 1939. Obrázok je fantastický, no odkiaľ sa vzal?

5. mája 1940 bol Stalinovi na stôl doručený papier, ktorého text znel: „Správa vedúceho Riaditeľstva veliacemu štábu Červenej armády ZSSR — Ľudový komisariát obrany E. A. Ščadenko z 5. mája 1940″ — bola publikovaná vo vestníku „Spravodaj Ústredného výboru KSSZ“ pod číslom 1 z roku 1990, s. 186-192 (tento dokument je možné nájsť aj na internete).

Takže práve v tomto dokumente sa hovorí, že v období rokov 1937 až 1939 bolo z radov Červenej armády prepustených 36 898 dôstojníkov. Prepustených, nie zastrelených, chápete?!

Dôvody prepustenia sú rôzne:

— z dôvodu veku;

— zo zdravotných dôvodov;

— za disciplinárne priestupky;

— za amorálne správanie;

— z politických dôvodov.

Z politických dôvodov bolo teda prepustených asi 20 000 ľudí, z toho neskôr takmer polovica po odvolaniach a sťažnostiach sa vrátila späť!

Z konečného výpočtu zoznamu vyplýva, že počet dôstojníkov prepustených z radov Červenej armády predstavuje 9 579 osôb. Na trest smeti zastrelením bolo odsúdených 70 ľudí a skutočne zastrelili — 17! Z toho možno vidieť, aký to bol „obrovský“ rozsah represií!

Chcem ešte raz zopakovať, že tieto čísla sú nepochybne obrovské a skutočne hrozné. Nejdem ospravedlňovať legitimitu represií alebo ich nevyhnutnosť. Je to skutočná tragédia a bolesť pre našu krajinu a všetky jej národy. Nejde však vôbec o také gigantické čísla, aké zvyknú „replikovať“ všelijakí disidenti a väčšina západných médií!

Tieto čísla sú celkom reálne a zdokumentované a nie sú vycucané z prsta! Pamätajte na to, keď vám začnú rozprávať o rozsiahlych stalinistických represiách a miliónoch zabitých ľudí! To všetko je do očí bijúca a vyslovená lož a ​​provokácia.

(Článok bol pripravený na základe materiálov z webu „Vojennoje obozrenie“).

Vladimir Drozdovskij

Comments:

Loading ...