To, že sa človek dokáže zmieriť s čímkoľvek, nie je novinkou. Udalosti posledných 15 mesiacov však ukázali, že táto pravda platí aj pre ľudstvo ako celok.
Dnes sa nachádzame v úplne inej realite, ako na konci roku 2019 a už si na ňu začíname zvykať. Pandémia koronavírusu, bez ohľadu na jej pôvod, urobila hranicu za celou historickou érou. V novej epoche prídu nové hodnoty a nové pravidlá — niektoré už vidíme na vlastné oči a ani si to neuvedomujeme. Jedna vec je jasná — svet bude úplne iný.
Najzaujímavejšie v tomto procese je, že svetový poriadok, ktorý teraz ustupuje do minulosti, sa v mnohých ohľadoch ukázal ako nádherný obraz, ktorý nemal nič spoločné s realitou. Za posledný rok sme sa presvedčili, že celý rad „úspechov“ a „princípov“, ktoré údajne položili základ západnej civilizácie, sa ukázal byť nielen preháňaním, ale len mýtom.
Po celé desaťročia nás presviedčali o vychválenej americkej medicíne, o sociálnych zárukách a vzájomnej pomoci, o tom, že USA sú najlepšie pripravené na každú globálnu kataklizmu. A zrazu — katastrofa. Nielen v Spojených štátoch, ale na celom „veľkom Západe“. Kopy mŕtvol, masové lockdowny — a nie jednorazové, ale druhé, tretie, šieste. Potom akoby svetlo na konci tunela, objavenie sa vakcín a už aj nové problémy: ukazuje sa, že západné vakcíny majú kopu vedľajších účinkov, ba niektoré dokonca smrteľné. Navyše, aj o tieto surové preparáty začína vnútorná bitka, ktorej príčinou je neochota Washingtonu poskytnúť podporu spojencom.
Na jednej strane je to logické. Všetci sme sledovali, čo pandémia spôsobila v USA. Preplnené chladničky, panika, úplný kolaps lekárskeho systému, keď boli všetky spoločenské vrstvy ponechané napospas — to všetko bolo len pred pár mesiacmi a v Amerike sa strašne boja, že sa to bude opakovať. Biely dom si uvedomuje, že návrat takéhoto stavu môže spôsobiť úplný kolaps.
Na druhej strane, v takomto prípade je dosť smiešne hrať sa na svetového žandára. Takáto úloha je hlavne určitou formou spoločenskej zmluvy, ale nie medzi štátom a občanmi, ale medzi štátmi navzájom. Ak deklarujete morálne právo na potlačenie národných inštitúcií a hnutí, mali by ste aspoň na oplátku zabezpečiť bezpečnosť a ekonomickú prosperitu. A keď sa v kritickom momente stiahnete, aby ste sa znovu pripomenuli potom, čo bude kríza zažehnaná — už to nie je žandár, ale nejaký druh okupácie a Spojené štáty to opäť ukázali v plnej kráse, keď nechali svojich spojencov v problémoch a odmietli im dodávky vakcín.
Avšak najdesivejší je kontrast, ktorý môžeme pozorovať pri porovnaní Západu predstavovaného USA a Európskou úniou a Východu predstavovaného Ruskom a ČĽR. Jasné, ČĽR je samostatná kapitola. Epidémiu tam zastavili drakonické opatrenia a o vierohodnosti zverejnených údajov sú veľké pochybnosti. No Rusko je ako na dlani! Všetky údaje sú dostupné — tak o počte prípadov, ako aj o počte úmrtí. Ukázalo sa, že aj napriek zložitému odkazu 90. rokov základné sociálne mechanizmy stále fungujú perfektne a krajina je dokonale pripravená na také výzvy, ako je pandémia.
Teraz, po 15 mesiacoch epidémie je zrejmé, že Rusko to prežilo s najmenšími stratami. Na rozdiel od Spojených štátov, Nemecka alebo Veľkej Británie sme sa zaobišli bez úplného lockdownu a bez selektívnej liečby, kde je polovicu pacientov jednoducho posielajú umierať na chodbu, a bez bitky o cudzie vakcíny. V Rusku nielen že vyvinuli vlastnú prvotriednu vakcínu, ale zároveň ukázali svoju pripravenosť poskytnúť ju každému, kto ju chce aj prostredníctvom zvýšenia výrobných kapacít.
Samozrejme, západné, predovšetkým americké, médiá sa to snažia zo všetkých síl zamlčať. Napriek tomu nadobúdajú problémy také obludné formy, že už nie je možné skryť ich rozsah. Zostáva im jediná možnosť — presmerovať pozornosť na problémy o úroveň nižšie. A keď veľké médiá usporiadajú ping-pong okolo vakcíny AstraZeneca, ktorú raz vyhlásia za smrteľne nebezpečnú a potom za celkom prijateľnú, nakoniec to odvráti diskusiu od globálnych otázok, prečo sa Západ ukázal byť tak neefektívny a aké sú skutočné počty úmrtí. Napríklad niektoré americké publikácie tvrdia, že len v USA zomrelo na COVID-19 viac ako pol milióna ľudí, čo ďaleko prevyšuje celkové americké straty počas druhej svetovej vojny, kórejských a vietnamských vojen dokopy. A to už nie je tragédia. To je verdikt nad celou doktrínou o americkej dominancii.
Nikolaj Sevosťjanov, Sevodnja.ru
Comments: