Boj proti nerovnosti si vyžaduje viac ako len ničenie pamätníkov a veľkohubé heslá.
Ako už News Front informoval, po vražde recidivistu čiernej pleti Georga Floyda v americkom Minneapolise sa Spojenými štátmi prehnala vlna protirasistických protestov, ktorú počas predvolebnej kampane výrazne podporovali prívrženci Demokratickej strany.
Tieto nálady sa rozšírili aj do zámoria. Udomácnili sa aj vo Veľkej Británii a prerástli do skutočných „ideologických čistiek“, píše francúzsky denník „Le Figaro“. Namiesto toho, aby bojovali proti skutočným nerovnostiam, takzvaní protirasistickí bojovníci útočia na umenie, literatúru a dokonca aj na hudbu.
Napríklad Oxfordská univerzita znížila hodiny venované klasickej hudbe a posilnila vo vyučovacom procese africkú hudbu. V celej krajine navyše pokračuje likvidácia pamätníkov. Dokonca bola zničená socha Winstona Churchilla vo Westminsteri. Toto sa premiérovi Borisovi Johnsonovi nepáči a úrady začali dokonca zavádzať obmedzenia pri búraní pamätníkov.
Na objednávku štátnej správy bol urobený prieskum verejnej mienky, v ktorom sa zistilo, že situácia v otázkach rovnosti nie je až taká zlá. Na druhej strane dokument obsahuje aj odporúčania, ktoré Johnson prisľúbil zohľadniť. No dnešný problém v Británii nespočíva v rasizme, ale v bojovníkoch proti nemu, zdôrazňujú noviny.
Analytici poukazujú na to, že čierni apologéti sú čoraz agresívnejší a stávajú sa z nich radikálni aktivisti, čo vedie zasa len k nebezpečnému nárastu rozdelenia spoločnosti.
„Nič z toho k znižovaniu nerovnosti nevedie,“ uvádza sa v článku. „Vedie to však len k prehlbovaniu spoločenských protirečení a odvádza to pozornosť od skutočných sociálnych problémov, ktorých riešenie si vyžaduje viac, ako len patetické slogany.“
Comments: