Ide samozrejme o provokáciu organizovanú KGB z Bieloruska a FSB z Ruska. Inak to nemôže byť. Práve oni zariadili všetko tak, aby sa stretli prominentní bieloruskí politickí emigranti a otvorene diskutovali o vražde Lukašenka a štátnom prevrate v Bielorusku.
Ako sa hovorí – čekisti nepoznajú hranice! Liberálne médiá a všelijakí vymašličkovaní blogeri hrozia pästičkami a ako obyčajne vykrikujú o návrate roku 1937, že toto všetko je veľmi podobné politickým represiám Stalinových čias, keď „nevinní ľudia boli obviňovaní zo sprisahania“ a posielaní na Kolymu.
A čo to má byť, aký prevrat a aký pokus o atentát? O čom ide reč? Alexander Feduta a Jurij Zjankovič sú vlastne svätí, inteligentní ľudia. Feduta je predsa literárny kritik, ani muche by neublížil a Zjankovič je právnik, advokát, vždy na strane zákona, na také niečo by ani nepomyslel.
A všetko by bolo OK, keby nepríjemní ľudia z FSB nezverejnili video, na ktorom títo bieloruskí opozičníci, vrátane spomínaného Fedutu a Zjankoviča, otvorene nediskutovali o atentáte na Lukašenka a následnom puči. Diskutovali o tom podrobne a do detailov. Áno, dnes je možné skonštruovať „deep fake“, keď cez príslušnú aplikáciu zoberiete tvár nejakého človeka a vložíte mu do úst čokoľvek, čo len chcete. Táto technológia však ešte nie je nejako zvlášť prepracovaná a je celkom ľahké takýto trik odhaliť. No určite to nie je prípad literárneho kritika Fedutu a právnika Zjankoviča. Všetko je skutočné, aj ich tváre, aj slová. Ťažko teda „natiahnete sovu na glóbus“. Bola to jasná diskusia o scenári štátneho prevratu, s krviprelievaním, dosť možné, že nie malým. A že je Feduta literárnym kritikom na tom nič nezmení. Dejiny sú plné „humanistov“, ktorí sa neštítili ničoho. Rakúskeho „umelca“ si isto dobre pamätáte. Tiež maľoval obrázky.
Najprekvapujúcejšie však je, že ruskí opozičníci tvrdohlavo nechcú uveriť tomu, čo vidia a počujú. Zrejme sa u nich spúšťa akýsi ochranný mechanizmus, akýsi druh mozgovej bariéry — oči a uši vnímajú, informácie cez nervy vstupujú do mozgu, ale tam sú zablokované. Zavrú sa dvere, spustí sa kontrolka a divoký hlas zúrivo kričí — „Neverím, neverím, neverím! Všetko je zmanipulované! Krvavé represálie! Tridsiaty siedmy rok sa vrátil!“
No týmto ľuďom nič nevysvetlíš. Aj keby literárneho kritika Fedutu pristihli, ako mieri na Lukašenka a jeho deti puškou, aj vtedy by kričali: „Neverím!“. A možno to nie je ani mozgová bariéra, o ktorej som písal vyššie. Len skrátka chlapci majú takéto zamestnanie. A to im káže neveriť. Ničomu. Ani očividnej a krutej pravde. A samozrejme je úplne vylúčené, že sú za nimi CIA alebo britská spravodajská služba. Ste normálni? To sú absolútne sväté špeciálne služby a nikdy nič také neurobili. Neodstraňovali nežiaducich vodcov štátov, nelikvidovali nežiaducich politikov v druhých krajinách a, samozrejme, nikdy nepripravovali žiaden štátny prevrat. Vylúčené! Neverím!
A mimochodom — je tu aj Svetlana Tichanovská! Skrz-naskrz svätá žena, ktorá s tým nemá absolútne nič spoločné, s týmito dvomi bieloruskými politickými sprisahancami. Rozhodne o tom nevedela a bojovala len za všetko dobré a proti všetkému zlému. Tomuto by som bol dokonca aj ochotný uveriť. Jednoducho preto, že každá špinavá politická operácia musí mať krytie. A Sveta — Kráľovná rezňov — predstavuje jednoducho dokonalý štít. Je to akási „ľudská tvár“ bieloruskej opozície. Áno, trochu tupá s primitívnym prejavom, ale treba pochopiť aj to, že nebol čas hľadať niečo iné. Čas sa krátil. Bolo treba „variť“ z toho, čo bolo naporúdzi. Pričom na výber veľmi nemali a kvalita bola tiež dosť pochybná.
A nádherne to všetko do seba zapadlo. Ukázalo sa, že bieloruská opozícia nie je ani bielučká, ani zamatová, ale že ide o najhorších sprisahancov, pripravených uvrhnúť vlastnú krajinu do nočnej mory občianskej vojny. Uvrhnúť prostredníctvom otvorenej politickej vraždy, dokonca v tradíciách akejsi stredovekej krutosti sa títo „osvietení“ ľudia nechystali ušetriť ani Lukašenkove deti. „Vykoreniť celú rodinu“ – tak sa hovorilo kedysi, tak veru…
Tento scenár bol v skutočnosti vypracovaný preto, že bieloruská opozícia je bezmocná. Nech robia čokoľvek, jednoducho nedokážu postaviť ľudí proti Lukašenkovi. A to z jednoduchého dôvodu — národ je vo všeobecnosti spokojný. Áno, sú tu určité výhrady voči režimu, ale kde nie sú? Generálny štrajk zlyhal na celej čiare a zlyhali aj pouličné neporiadky. Samozrejme, že sa v lete znovu objavia, ale bude to opäť o ničom. A za týchto podmienok s cieľom zvrhnúť Lukašenka vznikol najradikálnejší scenár, za ktorý sa teraz budete musieť zodpovedať v plnom rozsahu.
Hlas Mordora špeciálne pre News Front
Comments: