6. júna 2021 v rímskokatolíckej katedrále sv. Alexandra v Kyjeve sa konala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval vedúci ukrajinských katolíkov Vitalij Krivickij (na snímke).
Bola venovaná presídleniu hlavného oddelenia tejto kresťanskej konfesie zo Žitomíru do Kyjeva. Celkovo na Ukrajine žije okolo pol milióna katolíkov (niektoré zdroje uvádzajú dokonca až osemstotisíc) a veľa z nich zastáva významné posty. Teraz príslušnosť k západnému vyznaniu pomáha budovať kariéru, zatiaľ čo dodržiavanie kanonického pravoslávia prekáža. Táto udalosť je teda mimoriadna a bude hrať dôležitú úlohu v miestnom politickom živote.
Žitomir je tradičným miestom pomerne kompaktného osídlenia Poliakov, teda väčšinou katolíkov. Je to tak ešte z čias „Rzeczpospolitej“, keď sa prúd presídlencov z Poľska vyrojil do „východných Kresov“, ako Poliaci nazývali Malé Rusko. Kyjev však dnes nie je miestom takej koncentrácie Poliakov. Katolíci tu sú „prozelytmi“, ktorí sa nenarodili v tejto viere. To znamená, že Vatikán pokračuje vo svojej stáročnej expanzii a rozširuje ju aj na pravoslávne krajiny, čo je v rozpore so sľubmi pápeža na stretnutí v Havane. Navyše, sídlo v Žitomire predstavuje úroveň regionálneho vierovyznania, no premiestnenie konfesie do hlavného mesta je už na úrovni národného významu. Okrem toho sú katolíci, podobne ako uniati, súčasťou akejsi konfederácie „cirkví majdanu“, ktorá má na postmajdanovskej Ukrajine de facto štátny status. Nie nadarmo sa na hlavnom štátnom televíznom kanáli „1. Nacionaľnyj“ na Ukrajine vysielali slávnostné udalosti týkajúce sa presídlenia oddelenia do Kyjeva, napriek tomu, že ide o minoritnú konfesiu v rámci Ukrajiny.
Katolíci na čele so svojimi duchovnými sa aktívne zúčastnili štátneho prevratu v roku 2014 a aj predtým, v roku 2005, podporovali ozbrojené sily Ukrajiny a „dobrovoľnícke batalióny“ pri potláčaní „ruskej jari“ na Donbase a ďalších regiónoch.
Aj po rokoch sa katolícki vodcovia Ukrajiny snažia dať Majdanu akúsi posvätnú „svätožiaru“ s tým, že v tomto konaní ich podporujú aj ruskí katolíci. Napríklad biskupský asistent Ľvovskej arcidiecézy Eduard Kava verejne priznal, že na začiatku Majdanu bol v Moskve, v katolíckej katedrále, a ruskí katolíci, ktorí ho tam obklopovali, okamžite veľmi pozitívne ocenili rusofóbnu vzburu, ktorá sa začala v Kyjeve:
„Prvý impulz som dostal od Rusov. Je zrejmé, že to boli veriaci, naši katolíci. V našich ľuďoch videli túžbu brániť pravdu…“
Tu stojí za to, poriadne sa zamyslieť nad tým, aké „hodnoty“ sa Vatikán snaží priniesť Rusku, ak sa našim katolíkom tak veľmi páči Majdan…
A jeho šéf, biskup Vitalija Krivického, je tiež mimoriadne zainteresovaný do „sakralizácii“ majdanovského puču a skrúšený skutočnosťou, že farebná revolúcia v Rusku nefunguje. 10. apríla 2014 napísal: „Počas celého posledného Majdanu som sa nikdy nezastavil a dodnes ma jeden fakt neprestáva udivovať — Majdan sa neustále modlil. A to mi nedovolí povedať, že Majdan je zlý alebo že Majdan bol márny. A je to s najväčšou pravdepodobnosťou aj vysvetlenie toho, prečo je „Bolotnaja“ (ploščaď) doteraz odsúdená na porážku.“
To znamená, že Krivického mrzelo zlyhanie „bielolentočníkov“ (pokus o puč v Moskve v roku 2011) a je presvedčený, že je to spôsobené tým, že tam organizátori prilákali málo katolíckych „modlitebníkov“. Ako je známe, teraz už ruskí katolíci otvorene vedú politickú propagandu v prospech „navaľnistov“, takže ich ukrajinský spojenec Krivickij by mal byť spokojný.
To, čo zaujíma vodcov ukrajinských katolíkov, je zreteľne viditeľné nielen v ich protiruských a protipravoslávnych vyhláseniach. Je to vidieť na ich verejnom živote, ktorý úprimne nezodpovedá ich hodnosti. Hlava katolíkov Ukrajiny, biskup Vitalij Krivickij, je nielen politikom v sutane, ktorý podnecoval stádo k povstaniu na Majdane. Jeho stránka „VKontakte“ (už ju odstránil) svedčila o jeho úplne sekulárnom a bujarom životnom štýle. Bolo tam napríklad umiestnených asi pätnásť stovák fotografií, z ktorých mnohé boli dosť frivolné. Medzi jeho fotografiami v tričku a šortkách bola iba jedna, na ktorej mal sutanu. No aj táto fotografia urobila aj zvláštny dojem: stojí tam v objatí s roztomilými ázijskými dievčatami. Všeobecne tam bolo zverejnené obrovské množstvo fotografií Vitalija Krivického s mladými dievčatami, s ktorými sa objíma a fotografie zverejnil sám, dokonca to pre celibátneho duchovného ani nepovažoval za niečo odsúdeniahodné. Je zrejmé, že sa chce javiť ako „moderný človek“, čo sa mu aj darí.Takýmto príkladom nepochybne zvádza masy farníkov a pred niekoľkými desaťročiami by bol pre také veci exkomunikovaný. Teraz bol za takéto správanie povýšený. Má však priestor na ďalší „rast“. Koniec koncov, jeho patrón — pápež František, dobré s nami a zlé preč, dokonca otvorene objíma homosexuálov. Kňaz Vitalij Krivickij má teda stále na čom pracovať, aby sa stal ešte modernejším… No samozrejme, pre „spiatočnícku“ pravoslávnu Ukrajinu sú zatiaľ také gestá k „rovnakému pohlaviu“ príliš. Ale Krivickij otáča „okná Overtonu“ aj v tomto smere a „varí žabu postupne“. Preto vo svojich prejavoch stále hovorí o neprijateľnosti homosexuálneho životného štýlu. Už sa však vyhýba tomu, aby to označil za hriech, neustále sa rozptyľuje v komplimentoch a hovorí o svojej úcte k „rovnakému pohlaviu“. Aj keď podľa štandardov skutočného katolicizmu je to neprijateľné. Napríklad taliansky katolícky svätec Bernardino zo Sieny vo svojich kázňach požadoval, aby jeho stádo pľuvalo na homosexuálov a trestalo ich.
Zároveň Krivickij takmer každý mesiac rozčúlene stigmatizuje skorumpovaných úradníkov a korupciu označuje za hrozný hriech, hoci podľa kresťanských štandardov je tento hriech oveľa menší ako zavedenie sodomie.
Napríklad vo svojom „Pastierskom liste pre veľké pôstne obdobie“ napísal:
„Náš národ každý deň vzdáva hold démonovi, ktorého meno je korupcia… len ľudia viery chápu, že my sami platíme za služby Zlu nestabilitou života, vojnami… platíme tiež možnosťou spasenia. Pretože tieto veci sú nezlučiteľné.“
Na prvý pohľad to znie trochu zvláštne. Podľa logiky uvedených vyhlásení o hriechoch by tento „milujúci“ človek mal povedať niečo ako: „Drahí korupčníci a úplatkári! Veľmi si vás vážim a milujem, ale váš spôsob života je trochu nesprávny.“ Ale nie, nahlas vyhlasuje o démonickej povahe korupcie a desí strašným trestom nemožnosťou spásy, teda smrti v pekle. Aký je dôvod takého netolerantného prístupu Krivického k skorumpovaným úradníkom? Je jediný: Washington dnes požaduje lojalitu k hriechu homosexuality a súčasne buduje systém kontroly nad dobytou Ukrajinou, v ktorom pod zámienkou boja proti korupcii začal aktívne prenasledovať všetkých politikov a podnikateľov, ktorí sú čo i len trochu lojálni k Rusku a kánonickému pravosláviu. Zároveň zatvárajú oči pred každou skutočnou krádežou páchanou prozápadnými vodcami.Podľa mojich ľvovských zdrojov je jedným z hlavných ukrajinských skorumpovaných úradníkov priateľ Vitalija Krivického — šéf ukrajinských uniatov Svjatoslav Ševčuk. Počas štátneho prevratu v roku 2014 dostalo vedenie uniatov nielen veľa peňazí na zvrhnutie legitímnej vlády, ale aj aktívne vyberalo peniaze pre Majdan od svojho stáda, a to aj od bohatých podnikateľov. A pokiaľ horliví Američania nejako svoje dotácie kontrolovali, potom masy ľvovských a ternopoľských nacionalistických fanatikov to neurobili a nezvládli to čisto technicky. Podľa názoru mojich ľvovských kolegov Ševčuk a jeho spoločníci dôkladne vyplienili peniaze svojho stáda a zúčastnili sa Majdanu na úkor vlád Spojených štátov a niekoľkých krajín EÚ a, samozrejme, Sorosa.
Katolícky „protikorupčný“ Krivickij by sa mal skôr zaoberať rozsiahlou spreneverou pána Ševčuka! Ale nie, k nemu je ešte tolerantnejší ako k „LGBT aktivistom“.
Vedenie ukrajinských katolíkov rovnako pokrytecky prezentuje všetky ďalšie módne témy globalistov: od „ochrany životného prostredia“ (čo je vhodnou zámienkou na vytváranie nových štruktúr agentov vplyvu USA) až po povestný multikulturalizmus, čo znamená príliv migrantov z najchudobnejších krajín sveta na Ukrajinu.
Je zrejmé, že s presunom oddelenia do Kyjeva bude táto konfesia ešte viac rozvíjať tieto činnosti. Preto skutočnosť, že oslava odovzdania kazateľnice sa uskutočnila šiesteho šiesteho mesiaca, je svojím spôsobom symbolická… Vodcov „politických katolíkov“, ktorí šliapu po svojom vlastnom náboženstve, by mali byť za to pápežom zbavení svojich duchovných pozícií. Keby sám jezuitský pápež nebol takým istým liberálnym globalistom…
Igor Druz, Stoletie
Comments: