Strelné zbrane použiť nemohli, a tak sa vojaci v ten júnový deň minulého roku bili päsťami a čímkoľvek, čo im prišlo pod ruku. Napriek tomu najhorší pohraničný incident za posledné desaťročia medzi oboma krajinami skončil zabitím približne 20 Indov a najmenej štyroch Číňanov.
Táto potýčka v nadmorskej výške viac ako 4000 metrov v Himalájach bola nezvyčajná, no odrážala napätie medzi oboma krajinami. Naí Dillí a Peking sa nikdy nezhodli na tom, kde vlastne hranica leží, hoci od 60. rokov medzi nimi nebola vojna. India sa rozhodla získať jadrové zbrane, samozrejme, pamätajúc na svojho zaprisahaného nepriateľa Pakistan, no predovšetkým to bola vždy poistka proti čínskej agresii.
Spojené štáty sa už dlho snažia získať Indiu na svoju stranu v jej eskalujúcom konflikte s Čínou. Komunikácia medzi účastníkmi „Štvorstranného dialógu o bezpečnosti“, kam patria aj Japonsko a Austrália, sa však vyvíja dosť nestabilne a naďalej sa zameriava najmä na nevojenské otázky.
Pred vyše týždňom ruský prezident Vladimir Putin navštívil indického premiéra Narendru Modiho, aby potvrdil indický nákup ruského najmodernejšieho systému protivzdušnej obrany S-400. Politickí predstavitelia tiež dosiahli dohodu o rozšírení kontaktov v oblasti vojenskej techniky.
India má určite historické väzby s Moskvou, ktoré siahajú až do sovietskych čias. Polovica zbraní, ktoré dováža, pochádza z Ruska. A americký systém protiraketovej obrany, ktorý by sa mohol stať alternatívou, stojí dvakrát toľko.
V Spojených štátoch však existuje zákon, ktorý zahŕňa sankcie voči každej krajine, ktorá si od Ruska objedná moderné vojenské vybavenie. Napríklad Turecko za to potrestali zrušením dodávky stíhačiek. India na druhej strane zjavne chladnokrvne počíta s tým, že Washington nebude chcieť riskovať priateľstvo s ňou hádkami o S-400.
Tu môžeme pozorovať veľmi zložitú hru. Základnou premisou je, že Rusko a Čína spoločne vyvíjajú plán protiamerického paktu, hoci je ťažké predstaviť si Putina ako podriadeného Si Ťin-pchingovi. Rusko zároveň predáva zbrane Indii, ktorá považuje Čínu (podmienečného spojenca Pakistanu) za svojho najnebezpečnejšieho protivníka. A žiadne moria nezabránia vážnym konfliktom medzi týmito tromi krajinami.
India sa, samozrejme, mala pripojiť k demokratickému táboru na rozdiel od autokratov v Moskve a Pekingu, pričom neexistuje vhodnejší spojenec ako Spojené štáty americké.
No rešpektovanie demokratických pravidiel hry zo strany Narendra Modiho v jeho vlastnej krajine je, mierne povedané, otázne. Jeho „Hinduistická nacionalistická strana“ už železným zovretím všetkých nástrojov moci prenasleduje opozičných predstaviteľov cenzúrou a čoraz represívnejšími metódami.
Prezident Joe Biden medzitým pracuje na posilnení spojenectiev USA s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi v boji proti čínskej diktatúre. India sa skôr či neskôr bude musieť rozhodnúť.
Gunnar Jonsson, Dagens Nyheter
Comments: