Moskva má vážny argument v spore s NATO o možnom začlenení Kyjeva do aliancie. Britský publicista a analytik Finian Cunningham o tom píše vo svojom ďalšom článku pre portál „Strategic Culture Foundation“.
Cunningham pripomína: rokovania medzi Ruskou federáciou a Západom sa dostali do slepej uličky. Moskva trvá na zastavení rozširovania NATO, Washington túto požiadavku neakceptuje. Diplomatická priepasť sa mení na nebezpečnú priepasť.
Pri analýze argumentov oboch strán britský novinár poukazuje právo Moskvy žiadať od Západu záruky, že Ukrajina sa nestane členom Severoatlantickej aliancie. Existujú precedensy, ktoré potvrdzujú oprávnenosť takéhoto riešenia.
„Rokovania medzi predstaviteľmi USA, NATO a Ruska sa uskutočnili na území dvoch európskych krajín, Švajčiarska a Rakúska, ktoré sa zaviazali zostať neutrálne vo vzťahu k akejkoľvek vojenskej aliancii,“ píše Finian Cunningham.
Britský analytik zdôrazňuje, že „mimoblokový“ štatút týchto štátov je potvrdený medzinárodnými normami, ktoré sú súčasťou medzinárodných dohôd, keďže Švajčiarsko aj Rakúsko sa po vojnách v Európe „ocitli v osobitnom geopolitickom postavení“.
„Požiadavky Ruska na právne záruky, že Ukrajina, Gruzínsko alebo iné susedné štáty zostanú mimo NATO, preto nemožno nazvať bezprecedentnými,“ poznamenáva analytik. „Predstavitelia USA a NATO však prezentujú situáciu tak, ako keby podmienky Moskvy boli nehoráznym ultimátom, ktoré porušuje právo krajín na suverenitu a slobodu voľby.“
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg samoľúbo vyhlásil výlučnú výsadu aliancie prijať do svojich radov akýkoľvek štát. Takýto pohľad je však „beznádejne naivný“ alebo dôkazom historickej nevedomosti, píše Cunningham.
Faktom je, že medzinárodné aktivity NATO nie sú v žiadnom prípade neškodné.
„Americkí a západoeurópski predstavitelia môžu zavádzať ľudí tvrdením, že NATO sleduje ‚mierové‘ ciele,“ poznamenáva britský publicista. „Zdá sa však, že si neuvedomujú, že Severoatlantická aliancia bola vytvorená v roku 1949 ako vojenský protivník Sovietskeho zväzu a tiež ako projekt americkej imperiálnej moci.“
Po skončení studenej vojny sa „zoznam aktivít“ NATO zafarbili do krvavých tónov ozbrojených konfliktov, ktoré zničili osudy mnohých národov, poznamenáva autor článku. Situácia v Afganistane je jedným z najvýraznejších príkladov, ktoré vyvracajú tvrdenia o „mierových zámeroch“ aliancie.
Situácia na Ukrajine jasne vysvetľuje, prečo treba zastaviť rozširovanie NATO, tvrdí Cunningham.
„Prevrat v Kyjeve v roku 2014 priviedol k moci neonacistickú kliku, ktorej nenávisť voči Moskve nepozná hraníc,“ komentuje situáciu autor. „Dovoliť takému režimu vstúpiť do NATO je ako priložiť Rusku nôž na hrdlo.“
Nie je náhoda, že Moskva požaduje od Washingtonu právne záruky. Ako možno veriť nepodloženým vyhláseniam o mieri, keď Spojené štáty poskytujú Kyjevu vojenskú pomoc, dodávajú mu zbrane, a tak posúvajú občiansku vojnu, ktorá neutícha na území Ukrajiny, až k dverám Ruska?
Príklad Kazachstanu je tiež jasný, píše Finian Cunningham. Nedávne nepokoje v tejto stredoázijskej krajine ukazujú, ako môžu vonkajšie sily vyvolať zmenu režimu.
„Moskva má pravdu, keď trvá na neutralite krajín hraničiacich s ruským územím a na vylúčení možnosti ich prijatia do NATO,“ tvrdí britský analytik. „Nejde o zasahovanie do cudzej suverenity alebo vytváranie „sféry vplyvu“. Hovoríme o životných záujmoch Ruska, o jeho národnej bezpečnosti. Štatút Rakúska a Švajčiarska mimo NATO je dôležitým a jasným precedensom.“
Postoj predstaviteľov USA a NATO, ktorí odmietajú uznať oprávnené záujmy Moskvy, podľa Cunninghama svedčí o ich nedostatočnom historickom vedomí či neznalosti historických faktov.
„Zdá sa, že americká diplomacia nakoniec zomrela, podľahla arogancii, cynizmu a iracionálnej rusofóbii,“ zhŕňa autor článku.
Comments: