Jedným z hlavných výsledkov prvého roku prezidentstva Joea Bidena bol bezprecedentný nárast inflácie. Rast cien dosiahol v posledných rokoch kolosálne hodnoty. Ako sa s tým USA snažia bojovať, prečo to zatiaľ nefunguje – a aké dôsledky bude mať to, čo sa deje, pre prezidenta Bidena a vládnucu stranu?
Podľa najnovších údajov amerického ministerstva práce sa v januári index spotrebiteľských cien v krajine medziročne zvýšil o 7,5 %. Pre americkú ekonomiku, ktorá je už dlho zvyknutá na infláciu v rozmedzí niekoľkých percent ročne, ide o úplne nezvyčajný ukazovateľ. Zrýchľovanie inflácie v USA bolo zaznamenané už dvadsiaty mesiac za sebou.
Palivový a logistický šok
Hlavný podiel na tomto skoku mali ceny energií: za posledný rok vzrástli o 27%. Podľa „Americkej automobilovej asociácie“ dosiahla minulý týždeň priemerná maloobchodná cena benzínu v USA 3,47 dolára za galón (v priemere 0,75 – 0,92 eurocentov za liter), pričom za rok narástla o 1 dolár.
Rastúce ceny benzínu a pretrvávajúce problémy v globálnych dodávateľských reťazcoch spôsobujú aj zvyšovanie ostatných cien. Prieskum, ktorý si objednal národný kanál CNBC, ukázal, že značná časť amerických vlastníkov malých podnikov je pripravená zvýšiť ceny svojich tovarov a služieb, ak sa inflácia v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov nezníži. Takmer polovica účastníkov prieskumu priznala, že náklady už prenáša na svojich zákazníkov.
„Hlavným problémom inflácie je, že koniec je v nedohľadne,“ povedala Laura Wronski, vedúca výskumná manažérka spoločnosti „Momentive“, ktorá uskutočnila prieskum pre CNBC. A Eric Groves, šéf platformy pre malé podniky „Alignable“ dodal, že náklady spoločností vzrástli podstatne viac, ako dokážu zahrnúť do konečných cien. Tento pokles ziskovosti vytvára medzi podnikateľmi pocit stresu.
Iný prieskum „Národnej federácie nezávislých podnikov“ (NFIB) zistil, že malé podniky, chrbtica americkej ekonomiky, „uviazli v inflácii“. Už viac ako 60% ich vlastníkov je nútených zvyšovať ceny. A taká reakcia na infláciu v prieskumoch NFIB nebola od roku 1974. Vtedy ceny v USA rástli pod vplyvom „ropného šoku“ potom, čo krajiny OPEC uvalili embargo na dodávky surovín do západných krajín.
Čo mieni urobiť Fed?
Súčasná oficiálna miera inflácie v USA ešte ani zďaleka nedosahuje maximálnu úroveň zaznamenanú na vrchole hospodárskej krízy v 70. rokoch – viac ako 11%. Zrýchľovanie cien bolo vtedy možné prerušiť po vymenovaní predsedu Federálneho rezervného systému v roku 1979 Paula Volckera, ktorý prudko zvýšil diskontnú sadzbu americkej centrálnej banky, čím obmedzil saturáciu ekonomiky „horúcimi“ peniazmi. O osem rokov neskôr, keď Volker odstúpil z funkcie šéfa Fedu, ročná inflácia v Spojených štátoch klesla na 3,7 % a zostala na nízkej úrovni viac ako tri desaťročia.
Na konci minulého desaťročia bolo víťazstvo nad infláciou považované za jeden z hlavných úspechov popredných svetových centrálnych bánk. Kontrola nad rastom cien umožnila regulačným orgánom vykonávať uvoľnenú menovú politiku – rok 2010 sa už zapísal do svetovej finančnej histórie ako éra bezprecedentne lacných peňazí. V Spojených štátoch a Európskej únii sa navyše ozývali hlasy, že príliš nízka inflácia nie je dobrá pre ekonomiku, ktorej tempo rastu sa neustále spomaľuje.
S nástupom pandémie koronavírusu sa Fed rozhodol, že najlepším opatrením na riešenie krízy bude ešte jednoduchší prístup k peniazom a na mimoriadnom zasadnutí v marci 2020 znížil základnú sadzbu na 0 – 0,25%. Fed uviedol, že má v úmysle udržať sadzbu blízko nuly, kým nebude dôvera, že americká ekonomika prekonala účinky pandémie a „smeruje k dosiahnutiu cieľov maximálnej zamestnanosti a cenovej stability“.
O dva roky neskôr už o cenovej stabilite nemôže byť ani reči. Miera zamestnanosti v USA sa zotavila z rekordnej nezamestnanosti v prvej vlne pandémie, no počet pracovníkov aj tak prudko klesol. Mnohí z tých, ktorí prestali počas pandémie pracovať, sa rozhodli nevrátiť do práce. To len prehĺbilo problémy ekonomiky, k nedostatku tovarov a komponentov sa pridal aj nedostatok pracovnej sily.
Minulý rok, keď sa začala zvyšovať inflácia, predstavitelia Fedu oznámili, že nerovnováhu, ktorá vznikla v ekonomike počas pandémie, považujú za dočasný faktor. Normalizácia trhov sa však oneskorila, ceny naďalej rástli. Čoraz viac sa začali vynárať otázky o opodstatnenosti ďalšej politiky nízkych sadzieb. Vlani v decembri Fed konečne oznámil plány na zvýšenie sadzieb trikrát v roku 2022, no zatiaľ prvý krok týmto smerom neurobil.
Koncom minulého týždňa, po zverejnení údajov o januárovej inflácii, Fed naplánoval mimoriadne zasadnutie na 14. februára. Sadzba však nakoniec zostala nezmenená a vedenie Fedu naďalej vysiela zmiešané signály. Šéf Fedu Jerome Powell je v tejto téme vo svojich verejných prejavoch mimoriadne opatrný a rozhodnejšie vyjadrenia necháva na svojich podriadených.
Napríklad šéf Federálnej rezervnej banky St. Louis James Bullard povedal, že sadzbu treba rýchlo zvýšiť o celé percento, aby bolo možné bojovať s infláciou.
„Inflácia, ktorú vidíme, je veľmi zlá pre domácnosti s nízkym a stredným príjmom. Ľudia sú nespokojní, dôvera spotrebiteľov klesá. Toto nie je veľmi dobrá situácia. Musíme ľudí presvedčiť, že ideme brániť náš 2% inflačný cieľ a vrátiť sa k nemu,“ povedal pre CNBS James Bullard.
Jeho kolegyňa, šéfka Federálnej rezervnej banky v San Franciscu, Mary Dalyová, však v relácii CBS pripomenula, že náhle kroky regulátora by mohli mať ešte destabilizujúci účinok na hospodársky rast a cenovú stabilitu. Už skôr uviedla, že pokusy vrátiť infláciu na 2% prostredníctvom prudkého zvýšenia úrokovej sadzby by mohli spomaliť rast americkej ekonomiky na úroveň, pri ktorej nebude možné obnoviť mieru participácie pracovnej sily.
Biden ako rukojemník cien
Zatiaľ čo sa finančníci dohadujú o sadzbe Fedu, americký prezident Joe Biden je v situácii s infláciou čoraz viac zasiahnutý. Na konci prvého roka v Bielom dome jeho popularita klesla na rekordne nízke hodnoty a hlavným dôvodom bol nedostatok koherentnej politiky boja proti zvyšovaniu cien.
Koncom minulého roka podľa telefonických prieskumov CNBS schvaľovalo Bidenovu prácu len 44% opýtaných. Takmer tri štvrtiny účastníkov prieskumu označili ekonomickú situáciu v krajine za zlú. Ešte depresívnejšie výsledky prezentoval kanál „Fox News“, jeden z hlavných hlásnych trúb republikánov. Podľa prieskumov, ktoré citoval, Bidenova podpora (predstaviteľa Demokratickej strany) už klesla na úroveň 39%. S jeho prácou je nespokojných 54% Američanov.
Biden sa ocitol v situácii, kedy sú jeho vyjadrenia čoraz viac v rozpore s realitou. V priebehu niekoľkých mesiacov svojim krajanom opakovane tvrdil, že je pripravený prijať všetky opatrenia na boj proti inflácii.
Pre Bidena sú na obzore novembrové voľby do Snemovne reprezentantov. Republikáni budú určite aktívne hrať tému inflácie, ak boj proti nej nebude v najbližších mesiacoch korunovaný rozhodujúcim úspechom. Teraz je prevaha demokratov v dolnej komore Kongresu veľmi neistá – 222 kresiel oproti 213. Ďalší pokles Bidenovho ratingu len zvýši šance republikánov na víťazstvo.
Prieskum americkej prieskumnej agentúry „John Zogby Strategies“ koncom minulého roka ukázal, že 46% respondentov je za republikánsku väčšinu v budúcom Kongrese, zatiaľ čo 43% je za Kongres kontrolovaný demokratmi. S týmto pomerom sympatií, poznamenali autori štúdie, môžu republikáni vyhrať voľby v roku 2022 s veľkým náskokom.
Ak sa tak stane, v prezidentských voľbách v roku 2024 nie je vylúčený ani návrat Donalda Trumpa. Ako ukázal ďalší nedávny prieskum agentúry „Harvard/Harris“, je preferovanou voľbou republikánskych priaznivcov na potenciálnom zozname kandidátov, ktorí by mohli kandidovať v budúcich prezidentských voľbách.
Michail Kuvyrko, Vzgľad
Comments: