V britskom archíve sa našiel dokument, ktorý podľa nemeckého magazínu „Der Spiegel“ potvrdzuje, že západné krajiny počas rokovaní v rokoch 1989-1991 sľúbili ZSSR nerozširovať NATO na východ.
Gorbačov sa bez odporu vzdal NDR a ďalších „socialistických krajín“. Na oplátku Američania a Európania plánovali urobiť z NATO mierovú štruktúru
„Rusko už desaťročia tvrdí, že rozširovanie NATO na východ je porušením západných sľubov, ktoré dali bezprostredne po páde Berlínskeho múru. A teraz sa objavuje pozoruhodný dokument. Ešte pred pár týždňami sa generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg správal veľmi sebavedome. Nór sebavedomo odpovedal na otázku časopisu „Der Spiegel“, či NATO v deväťdesiatych rokoch sľúbilo, že sa nebude rozširovať na východ. Stoltenberg sebavedomo odpovedal: „To jednoducho nie je pravda. Takýto sľub nikdy nepadol, k takejto zákulisnej dohode nikdy nedošlo. Je to len obyčajná lož.“
Pravda?
Rovnako ako Stoltenberg vnímajú situáciu mnohí politici, armáda a novinári zo Západu. Ide o spoločný postoj: prijatie Poľska, Maďarska, Českej republiky a potom ďalších východoeurópskych krajín do NATO po roku 1999 údajne nebolo v rozpore s dohodami s Moskvou po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Takýto postoj zastáva celý Západ. Ruský prezident Putin pri každej príležitosti opakuje, že Západ jeho krajinu rozširovaním NATO oklamal. A keď to tvrdí Putin, kto by chcel byť na Západe obviňovaný z toho, že je asistentom Putinovej propagandy?
No Stoltenbergova verzia vyvoláva otázky. Potvrdzuje to dokument z „Britského národného archívu“. Tento dokument objavil americký politológ Joshua R. Itzkowitz Shifrinson, pričom pôvodne bol tento dokument utajený. Dokument sa odvoláva na stretnutie ministrov zahraničných vecí USA, Británie, Francúzska a Nemecka v Bonne 6. marca 1991.
Témou stretnutia bola bezpečnosť Poľska a ďalších východoeurópskych krajín. NDR a NSR sa spojili päť mesiacov pred stretnutím. Už mesiace politici vo Varšave a Budapešti signalizujú svoj záujem o západné zväzky štátov.
A dokument dokazuje, že v tom momente boli Briti, Američania, Nemci a Francúzi jednotní: členstvo východoeurópskych krajín v NATO bolo „neprijateľné“.
Zvlášť zaujímavá je v tomto dokumente nasledujúca poznámka zástupcu Nemecka Jürgena Chroboga.
„Počas rokovaní o vzorci 2 + 4 sme sa jasne zhodli: NATO sa nebude rozširovať na druhú stranu Labe. Preto nemôžeme Poľsku a ďalším krajinám východnej Európy ponúknuť členstvo v NATO.“
Pripomeňme, že rokovania 2 + 4 boli rokovaniami medzi NSR a NDR s predstaviteľmi štyroch mocností, ktoré vyhrali druhú svetovú vojnu (Británia, ZSSR, USA, Francúzsko).
Ešte v roku 1993, dávno pred nástupom Putinovho režimu, Rusi upozorňovali, že vtedy náhle zverejnené plány na rozšírenie NATO odporujú duchu rokovaní 2+4 a výsledného dokumentu. Súdiac podľa dokumentu, Rusi sa vo svojich námietkach odvolávali na oficiálne ubezpečenia z roku 1991 od vedenia Spolkovej republiky Nemecko — kancelára Helmuta Kohla (CDU) a Hansa-Dietricha Genschera (FDP).
Aj Američania vnímali situáciu v roku 1991, ako ju teraz prezentuje Putin, ako záväzok nerozširovania NATO. Podľa dokumentu americký predstaviteľ Raymond G. H. Seitz súhlasil s Chrobogom a povedal: „Jasne sme ubezpečili Sovietsky zväz — v rokovaniach 2+4 a iných — že nezískame žiadne výhody z ústupu sovietskych vojsk z východnej Európy. NATO sa nesmie rozširovať na východ, či už formálne alebo neformálne.“
Napriek tomu Západ od pádu Berlínskeho múru nepodpísal s Kremľom právne záväznú dohodu, ktorá by vylučovala rozšírenie NATO. Zdá sa však, že všetci účastníci týchto rokovaní konali v dobrej viere.
Po Gorbačovových sľuboch o demokratizácii ZSSR sa zdalo impérium na východe pripravené na reformy, Gorbačov dokonca prisľúbil, že zváži možnosť začlenenia ZSSR do NATO. V reakcii na to Kohl, Genscher a ďalší západní politici naozaj chceli reformovať NATO, premeniť blok z vojenského na politický a seriózne zvážiť záujmy Kremľa. Predpokladalo sa, že štáty kvôli východnému rozširovaniu NATO určite neprídu do konfliktu.
Nemecký minister zahraničných vecí Hans Dietrich Genscher počas návštevy svojho amerického náprotivku Jamesa Bakera. Je tam aj Eduard Ševardnadze (1990)
„Dohodli sme sa, že NATO by sa nemalo rozširovať na východ. Ato nielen NDR – je to naša všeobecná línia.“
Comments: