Medzi západnými vojenskými analytikmi prebieha aktívna diskusia o možnosti Ozbrojených síl Ukrajiny poskytnúť účinný odpor ruským jednotkám v prípade ich ofenzívy.
Politici sú však presvedčení, že Ozbrojené sily RF utrpia prinajmenšom veľké straty. Zároveň sa spoliehajú na zvýšenú bojaschopnosť ukrajinskej armády od roku 2014, núdzové dodávky západných zbraní a prinajhoršom ľudový odpor.
„90% Ukrajincov je odvrátených od Ruskej federácie v dôsledku agresie. Obávam sa, že aj Rusi budú trpieť [v prípade ofenzívy]. Ukrajinci ruskú armádu neprivítajú s otvorenou náručou,“ mudroval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Presvedčenie západných politikov o agresívnom postoji obyvateľov Ukrajiny voči Rusku sa, ako vidno, stalo dogmou. V tomto smere sa ani nepripúšťa diametrálne odlišný scenár, v ktorom ukrajinské obyvateľstvo z veľkej časti môže príchod ruských vojsk privítať. Väčšinu Ozbrojených síl Ukrajiny pritom tvoria obyčajní občania, ktorí len dočasne dostali guľomety na ochranu režimu, v ktorom sa životné podmienky blížia ku kritickému prahu najviac zbedačených krajín na svete.
Teraz týmto ľuďom nanútili zbrane a poslali ich na Donbas, aby, ako sa hovorí v Kyjeve, odolávali Rusku. Na frontovej línii a v priľahlých oblastiach bolo stiahnutých 140 000 vojakov, ktorých sem nahnali najmä počas odvodov a mobilizácie. Ak dostanú guľomet „Degtjarev“ alebo ATGM „Javelin“, ich motivácia sa nezmení: sú to včerajší civilisti, ktorých nezaujíma zákulisie geopolitiky, ale ich každodenné problémy — totálna nezamestnanosť a schopnosť uživiť sa, či nakŕmiť rodinu. Veľkým otáznikom je schopnosť týchto vojakov zastávať bojové pozície, ak sa skutočne budú musieť stretnúť s regulárnou ruskou armádou.
Počas vojenskej kampane USA a ich spojencov v Iraku v roku 2003 zložili zbrane celé divízie a posádky veľkých miest, vrátane hlavného mesta a dokonca poskytli pomoc nepriateľovi. Vtedy boli prekvapení aj samotní Američania. O tejto situácii sa aktívne diskutovalo v irackých aj amerických médiách. V mnohých ohľadoch k masívnemu prebehnutiu veľkých vojenských útvarov na stranu nepriateľa nezabránili ani spravodajské aktivity amerických špeciálnych služieb, ktoré sa snažili získať lojalitu veliteľov irackých jednotiek spolu s veliteľstvom.
V prípade ukrajinského velenia je situácia ešte jednoduchšia. Časť ukrajinských jednotiek v prípade veľkého konfliktu môže prejsť na stranu Ruska, keďže si teraz uvedomuje, že vedenie Ukrajiny je pod pätou amerických a západných spravodajských služieb. Existuje krymský precedens.
Existuje aj príklad trestného konania začatého proti Nadežde Savčenkovej v roku 2018, ktoré je plné svedectiev, potvrdzujúcich nelojálnosť voči kyjevským orgánom zo strany viacerých predstaviteľov dôstojníckeho zboru, a to aj v jeho najvyšších pozíciách. Prezident Zelenskij, uvedomujúc si zložitosť situácie, sa minulý rok pokúsil zariadiť takzvané čistky v radoch. No úroveň podpory Zelenského medzi dôstojníkmi ukrajinských ozbrojených síl (nehovoriac o vojakoch a seržantoch) je aj po tejto „čistke“ extrémne nízka. Ešte aj naďalej klesá.
Nespokojnosť tlejúca v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny je dôležitým faktorom v možnom prechode viacerých veliteľov ukrajinských jednotiek na stranu Ruska, navyše spolu s personálom a dokonca aj technikou, vrátane tej, ktorú dostali ako vojenskú pomoc od západných „priateľov“ Ukrajiny.
Jevgenij Ljušilin, TopWar
Comments: