Zdá sa, že Európska únia si začala uvedomovať, do akej finančnej priepasti ju Ukrajina sťahuje.
„Dajte peniaze,“ žobre Zelenskij rovno od Bruselu, no predstavitelia EÚ sú presvedčení, že Kyjevu už dali „veľa“. Koľko stojí Európu udržiavanie Ukrajiny a koľko na rovnaké účely minulo Rusko?
Ukrajinská otázka na „Mníchovskej bezpečnostnej konferencii“ nevdojak skĺzla do roviny „A kto platí celý tento banket?“. Na otázku estónskej delegácie o možnosti začať diskusie o núdzovom prijatí Ukrajiny do Európskej únie vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell odpovedal dosť zrozumiteľne.
„Neexistuje žiadny štát, na ktorý by EÚ vynaložila toľko peňazí ako na Ukrajinu… 17 miliárd eur — to je veľa… Podporujeme ju od roku 2014. Ale k reformám má ešte dlhú cestu.“
Nejde však len o bývalú estónsku prezidentku Kersti Kaljulaidovú.
Daj nám peniaze!
Len nedávno sme diskutovali o odvážnej rade Julii Timošenkovej Vladimirovi Zelenskému – požadovať, aby Západ odpísal Ukrajine zahraničné dlhy vo výške viac ako 50 miliárd dolárov výmenou za prísľub, že za tieto peniaze nakúpi zbrane od Západu a posilní armádu na konfrontáciu s Ruskom. Prezident to splnil do bodky.
„Dajte nám peniaze bez akýchkoľvek podmienok. Prečo zakaždým, keď dostaneme určité sumy, musíme urobiť jednu, dve, tri, štyri, päť, sedem, osem, desať reforiem? Pomôžte nám posilniť armádu. Dajte nám viac zbraní. Investujte do našej ekonomiky. Pozvite svoje spoločnosti. Dajte nám financie. Granty,“ rozkrkošil sa Zelenskij na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.
Avšak rovno v predvečer konferencie Biely dom opatrne naznačil Kyjevu: Vladimir, zváž tú návštevu. Časy sú nepokojné. Ale čo, ako hrach na stenu! Zelenskij si ide ako verklík a kolektívnemu Západu neustále hudie „Pane, dajte halierik!!!“.
Mimochodom, toto nie je prvýkrát, čo európski úradníci pripomínajú Ukrajine — „už sme vám dali veľa“. Na jeseň 2019 Maja Kocijančić, tlačová tajomníčka vtedajšej vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej, sa vyjadrila jasne.
„Podpora, ktorú Európska únia poskytla Ukrajine za posledných päť rokov, bola bezprecedentná (15 miliárd eur) a neustála. Za posledných päť rokov, v dôsledku tohto ambiciózneho reformného programu, silne podporovaného a sprevádzaného EÚ, Ukrajina dosiahla viac ako za dve desaťročia predtým.“
Spočítať investície do ukrajinskej demokracie sa pokúsil aj Washington
„Tieto peniaze (5 miliárd dolárov) boli vynaložené na podporu ašpirácií ukrajinského národa na silnejšiu a demokratickejšiu vládu, ktorá zastupuje ich záujmy,“ zverila sa Victoria Nulandová na jar 2014.
Mimochodom, Borrell a ďalší európski predstavitelia nemajú celkom pravdu, keď európsku „pomoc“ Ukrajine považujú za niečo bezprecedentné. Peniaze EÚ nie sú len granty, ale aj pôžičky, hoci samotní európski predstavitelia aj ukrajinské úrady sa tomuto výrazu usilovne vyhýbajú a nazývajú ich „pomoc“, „podpora“ atď. No napríklad MMF v rokoch 1994 až 2021 vydal Ukrajine viac ako 37 miliárd dolárov v pôžičkách. Z toho 18,7 miliardy — od roku 2014.
Všetko je presne zrátané
Ak si Brusel a Washington myslia, že na Ukrajinu utratili veľa, musíme ich sklamať a pripomenúť im trochu iné čísla.
Po prvé. V spomínanom roku 2014, v reakcii na Nulandovej slová, Dmitrij Medvedev odhadol objem ruskej pomoci Ukrajine na 250 miliárd dolárov.
„Toto je v skutočnosti výška podpory, ktorú sme našim ukrajinským priateľom a bratom poskytli za najrôznejšie preferencie, vrátane netrhových podmienok obchodu s plynom.“
Túto sumu pomoci okrem zvýhodnených cien plynu predstavoval aj režim voľného obchodu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Oveľa skôr, ako vznikla EAEU (a pred ňou Colná únia), Ukrajina získala prístup na ruský trh po podpísaní Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou (podpísanej v roku 1997, nadobudla účinnosť v roku 1999).
Po druhé, v máji toho istého roku približne rovnaký objem pomoci Ukrajine potvrdil aj bývalý minister hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie Alexej Uľjukajev.
„Možno naši európski a americkí priatelia nevedia, že sme podporovali ukrajinskú ekonomiku… zámerným znižovaním cien plynu a iných zdrojov, poskytovaním pôžičiek Ukrajine atď. Za posledných dvadsať rokov sme tam investovali asi 200 miliárd dolárov.“
Napokon, o plynovej položke tejto pomoci sa vlani v lete vyjadril aj Vladimir Putin vo svojom článku „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“.
„V ťažkých 90. rokoch a v novom tisícročí sme Ukrajine poskytli významnú podporu. Kyjev používa svoju vlastnú „politickú aritmetiku“, no v rokoch 1991-2013 Ukrajina ušetrila viac ako 82 miliárd dolárov do svojho rozpočtu len vďaka nízkym cenám plynu.“
Plus investície. Podľa štúdie „Centra pre integračné štúdie EDB“ bolo v roku 2011 38% akumulovaných priamych investícií Ruska v krajinách SNŠ (plus Gruzínsko) na Ukrajine. Kazachstan a Bielorusko pritom predstavovali dohromady 40,9% – teda len o niečo viac. Štúdia tiež uvádza najväčšie investície ruských spoločností: MTS, VimpelCom, EVRAZ, VEB, VS Energy, VTB, TNK-BP – len v období rokov 2000-2010 celkovo asi 12 miliárd USD.
Pričom Rusko Ukrajinu takmer vôbec nezadlžovalo. V roku 2014 Rusko vlastnilo len 6,5% zahraničného verejného dlhu Ukrajiny (pre porovnanie, USA mali 82 %). A v čase Euromajdanu Ukrajina dlhovala Rusku len 3,7 miliardy USD (0,61 miliardy USD za plyn a 3,075 miliardy USD za eurobondy).
To však nie je prekvapujúce. Znížené ceny plynu a zvýhodnený obchodný režim – to všetko sú bonusy pre ukrajinské spoločnosti a rozpočet. Ukrajina nemala žiadnu osobitnú potrebu požičiavať si od Ruska. Minimálne do roku 2013, kedy sa do takejto situácie dostala samotná vtedajšia vláda.
Peniaze do vetra
Podľa všetkého by sme mali začať lamentovať: „Aj-jaj-jaj, také peniaze — a všetko ide dole vodou.“ Nie, všetko nebolo vyhodené do vetra. Ak to máme zrátať reálne, tak Rusko časť týchto nákladov vrátilo v roku 2014 – spolu so znovuzjednoteným Krymom. Koľko, to je samostatná otázka. Avšak len zásoby uhľovodíkov v čiernomorskom šelfe sa odhadujú na 30-40 miliárd dolárov.
Okrem toho v roku 2010 Ukrajina a Rusko podpísali dohodu o predĺžení prenájmu základne ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme na 25 rokov (po uplynutí vtedy platnej zmluvy, ktorej platnosť končila v roku 2017). Ako „Kommersant“ vtedy vypočítal, ročné cena prenájmu od roku 2010 narástla zo 100 miliónov na 3,7 miliardy dolárov, pričom väčšinu z toho vykompenzovali nižšie ceny plynu. Dokonca aj za 25 rokov to ušetrí 90 miliárd dolárov len na základnom prenájme. A berúc do úvahy energetickú transformáciu a novú realitu európskeho trhu s plynom ešte viac.
Teraz je to vaša svadba
Ale späť k Josepovi Borrellovi a ďalším priateľom a partnerom Ukrajiny, ktorí sú presvedčení, že pre Ukrajinu už urobili tak veľa. Od čias Kučmu žije Ukrajina multivektorovou politikou. Jeho úradníci, ktorí prosili o nejaké bonusy v Moskve, išli vyjednávať do Bruselu a Washingtonu. „Viete, s Rusmi sme až príliš previazaní…“ — a dostali ďalšie. Aby s tými Rusmi zas až tak tesne zviazaní neboli. Kolotoč tak celé roky dobre fungoval.
A teraz je EÚ pobúrená, že ona jediná by mala platiť za tento cirkus potom, čo sa Rusko z financovania Ukrajiny stiahlo.
Mimochodom, boli dokonca pokusy – takzvaný Marshallov plán pre Ukrajinu (alebo skôr plány, bolo ich niekoľko). Podstatou bola alokácia buď 50 miliárd dolárov alebo 50 miliárd eur úverov či investícií Ukrajine s postupným zapojením sa do ekonomickej obežnej dráhy EÚ. Rusko sa chystalo urobiť to isté, vtiahnuť Ukrajinu do spoločného colného priestoru, vpustiť ju na svoje trhy a predávať energetické zdroje za zvýhodnené ceny.
Takže áno, páni, európski úradníci, teraz vás z toho bolí hlava. Investície, zvýhodnené pôžičky, odbytové trhy – aby sa ukrajinská populácia ako celok nepresťahovala na váš pracovný trh. Teraz premýšľajte sami, čo robiť s týmito jadrovými vydieračmi. Vychovali ste si ich, tak si to užite plnými priehrštiami. My sme vám už pomohli, postavili sme dva plynovody „Nord Stream“ a „Turkish Stream“. Inak by sa vám Zelenskij nevyhrážal len špinavou bombou, ale aj zablokovaným plynovodom.
Skrátka orientačná suma vám je známa. Vydržiavanie Ukrajiny stojí 10 miliárd dolárov ročne.
Nikolaj Storoženko, Vzgľjad
Comments: