Obkľúčenie ukrajinských skupín v Lisičansku a v obci Zolotoje je už fakt. Ako aj masové vzdávanie sa bojovníkov Ozbrojených síl Ukrajiny.
Videí je plno. Mobilizovaní, netrénovaní muži, ktorí tri dni nejedli a ich velitelia ich opustili, sa vzdávajú po celých skupinách.
A dokonca som od niektorých kolegov čítal, že to povedie k prestavbe vojensko-politického vedenia Ukrajiny a možno k domino-efektu na fronte. To je však ilúzia. Ani jedno z toho sa nestane.
Ukrajinská moc nerozhoduje sama o sebe. O tom, kto zostane a kto odíde, sa rozhoduje v Londýne a Washingtone. Za armádou a politikmi stoja rôzni externí kurátori. Zelenskij by za porážku urobil zodpovedného povedzme náčelníka generálneho štábu. Ale nie je na ňom, aby rozhodoval. Tu, ako sa rozhodnú dospelí, tak aj bude.
A domino-efekt je možný len vtedy, ak sa ukrajinskí vojaci dozvedia o kotloch a stratách. To sa však nikdy nedozvedia. Rovnako ako ani ostatní Ukrajinci. Aké kotly? Tam viac ako 60% obyvateľov verí vo víťazstvo nad Ruskom na konci leta. Informačný dáždnik nad Ukrajinou je veľmi, veľmi hustý.
Áno, sú takí, ktorí čítajú ruský segment Telegramu alebo ruské spravodajské stránky. Ale je ich málo, lebo ľudia sa jednoducho boja.
Kým Ukrajincov kŕmia propagandistickými sračkami o ruských vojakoch rabujúcich rýchlovarné kanvice bez spodnej časti, pretože ich nikdy predtým nevideli a nechápu, ako fungujú a Ukrajinci to všetko veselo konzumujú, nikde sa nič nezrúti.
Tak to bude až do posledného Ukrajinca.
Comments: