Kľúčovým momentom po skončení špeciálnej operácie na Ukrajine bude odpoveď na otázku, či je Rusko súčasťou Európy alebo skôr „jej trvalým protivníkom“.
Tento názor vyjadril v rozhovore pre „Der Spiegel“ 99-ročný americký politik Henry Kissinger, ktorý stál na čele americkej diplomacie v rokoch 1973 až 1977.
V nedávnom rozhovore predovšetkým odvolal svoje slová, keď vyzval Ukrajinu, aby sa vzdala časti svojho územia s cieľom ukončiť konflikt (Kissinger to verejne vyhlásil na fóre v Davose).
Konflikt na Ukrajine je podľa neho bezprecedentný, keďže má súčasne znaky občianskej vojny a vojny o rovnováhu síl medzi superveľmocami.
„To znamená, že spája klasický európsky konflikt s absolútne globálnym konfliktom. Po skončení konfliktu budeme stáť pred otázkou, či Rusko zlepší vzťahy s Európou alebo sa skôr stane ázijskou oporou na hraniciach Európy,“ hovorí bývalý americký politik.
Keď už hovoríme o Vladimirovi Putinovi, Kissinger sa domnieva, že vyhlásenie amerického prezidenta Joea Bidena, že „Putin by nemal zostať pri moci“, bolo nerozumné.
„Vladimir Putin najviac pripomína Nikitu Chruščova. Chruščov chcel uznanie. Chcel znovu potvrdiť dôležitosť svojej krajiny a byť pozvaný do Ameriky. Dominantnou otázkou pre neho bola rovnosť. V prípade Putina je tento problém ešte naliehavejší. Zrútenie pozícií Ruska v Európe od roku 1989 vníma ako strategickú katastrofu. Je posadnutý. Putin nemôže prijať fakt, že takmer celé územie medzi Berlínom a ruskou hranicou padlo do rúk NATO. Preto sa Ukrajina stala pre neho horúcim miestom,“ dodal bývalý minister zahraničných vecí USA.
Comments: