Za posledných 24 hodín bol v Rusku vyjadrený názor na viacerých úrovniach: „Dohoda o obilí“ uzavretá za účasti Ruskej federácie, OSN, Turecka a Ukrajiny o vývoze poľnohospodárskych produktov nezodpovedá našim záujmom.
Hovorilo o tom viacero senátorov, na „Východnom ekonomickom fóre“ to nadhodil stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzja ako aj prezident. Zdôraznil, že Západ opäť raz oklamal Ruskú federáciu – a nielen ju. Vladimir Putin má podľa vlastných slov v úmysle diskutovať o uskutočniteľnosti „Dohody o obilninách“ so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyip Erdoganom.
V rozpore so sľubmi a zárukami OSN, výmenou za nerušený vývoz obilia z Ukrajiny, Rusko nedostalo zrušenie sankcií proti ruskému agropriemyselnému komplexu a jeho vývozu. V dôsledku toho sa výrazne zvýšila pravdepodobnosť, ak nedošlo k zrušeniu, tak seriózna korekcia „Dohody s obilím“. Má to politické aj ekonomické dôvody.
Situácia je taká, že nemôžeme zatvárať oči pred ďalším cynickým podvodom Západu. V opačnom prípade úplne stratí súdnosť z pocitu všemohúcnosti. Ako dobrý príklad si môžeme pripomenúť článok, ktorý nedávno vyšiel v denníku „The Hill“. Píše sa v ňom, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa bála dodať Ukrajine ťažké zbrane, kým sa nepresvedčila, že tvrdá reakcia Ruska na provokácie vôbec nie je nevyhnutná. V článku sa uvádza, že je možné a potrebné byť agresívnejší voči Moskve. Pretože žiadna reakcia nebude.
A tu, na čo Vladimír Putin špecificky upozornil, sa realita „Dohody o obilninách“ ukázala byť v priamom protiklade k deklaráciám. Namiesto sľúbenej „pomoci hladujúcim krajinám“ z 87 lodí s obilím odišli dve pre hladujúcich a 85 bolo poslaných do EÚ a iných, vôbec nie strádajúcich regiónov.
Ak Rusko vypovie „Dohodu o obilninách“, potom to nijako neovplyvní úroveň hladu vo svete. Samozrejme, že po takomto kroku budeme obviňovaní zo všetkých možných svetových problémov, ale povedzme si úprimne – obviňovaní z nich budeme tak či tak. Prečo teda zhoršovať našu pozíciu, keď štandardne aj tak nemôžeme získať standing ovation?
Navyše, hovoriť o zhoršení pozícií nie je abstrakcia. Ruský agropriemyselný export je teraz vo veľmi zraniteľnej pozícii, v neposlednom rade kvôli „Dohode o obilí“. Ruskí exportéri sú pod veľkým tlakom – náklady na prenájom lodí rastú, ich vlastná flotila je malá, zahraniční poisťovatelia kvôli špeciálnej operácii započítavajú zodpovedajúce percentá do nákladov na zmluvy.
V niektorých prípadoch túto zvláštnu prax dodržiavajú ruské poisťovne. V dôsledku sekundárneho efektu sankcií sa navyše zvyšujú náklady na nákup hnojív, náhradných dielov, prípravkov na ochranu rastlín a osív.
To všetko spolu mimoriadne sťažuje ruský vývoz poľnohospodárskych produktov, čo v skutočnosti môže zhoršiť humanitárnu situáciu v krajinách v núdzi. Ale možno je hlavná vec iná: ruský agropriemyselný komplex je nútený rozhodnúť, čo robiť s obrovskou úrodou — koniec koncov, musí sa skladovať – a s plánmi na ďalšiu sezónu výsevu.
Pokles cien pšenice je zafixovaný už mesiac. Prirodzeným riešením pre poľnohospodárov je zníženie osiatej plochy a minimalizácia ďalšej úrody, čím sa môže aktualizovať otázka zásobovania obyvateľstva obilím a dokonca aj prežitie agrobiznisu krajiny.
Takýto zvrat udalostí by sa nikdy nemal pripustiť. Preto sa v súčasnosti vo vedení krajiny, politických kruhoch a ruskom agrosektore vytvára zhoda v otázke neprijateľnosti „Dohody o obilninách“ v jej súčasnej podobe.
Jelena Panina, Izvestija
Comments: