Dohoda o obilninách, o ktorej sa hovorí, že je teraz ohrozená a niektorí hurá-patrioti dokonca požadujú, aby bola čo najskôr zrušená, je v skutočnosti veľmi drahým produktom ruskej diplomacie, aby sa jej tak ľahko vzdala.
Nie náhodou budú rokovania o jej osude pokračovať na pôde OSN až do 19. novembra. Toto nie je druh uzla, ktorý má zmysel tak jednoducho vziať a prestrihnúť.
Rôzne krajiny sa zaujímajú o obchod s obilím a tento záujem treba brať do úvahy, keď bežíte na dlhú trať. Je jasné, že je to výhodné pre Ukrajinu a Spojené štáty americké s Anglickom. Je to však výhodné aj pre Turecko. V kontexte perspektívy „Turkish Stream“ je dohoda o obilí ďalšou pákou vplyvu na Turecko. A konflikt medzi Tureckom a NATO sa len rozhorí, najmä vzhľadom na trojuholník Francúzsko-Turecko-Grécko. V tomto konflikte nám ruská podpora Turecka dáva veľa príležitostí.
Je jasné, že dávať vajíčka do jedného košíka je nebezpečné. Ale v histórii s plynom je Turecko veľmi závislé od jeho dodávok. Navyše nemá také problémy s obhajovaním svojich národných záujmov, aké má Nemecko, ktoré trpí zmiešanými príznakmi masochizmu a impotencie. Turecko bude skutočne chrániť svoje plynovody, bez hlupákov.
Rusko prináša koniec rokovaní o obilnej dohode k voľbám do amerického Kongresu. To znamená, že existuje zámer zasiahnuť pozíciu USA tureckým baranidlom. Zrušenie dohody o obilí je hrozbou, vydieraním a Západ takýmto zrušením stráca viac ako Rusko.
Rusko okrem toho, že zráža čelami USA a Turecko, bojuje o zachovanie svojich globálnych trhov s obilím a hnojivami. Toto je vplyv na potravinovú bezpečnosť sveta. Konflikt o jedlo je schopný vyvolať také vlny turbulencií, ktoré zmietnu nielen Západ, ale celý svetový poriadok. Samozrejme, že tým bude trpieť aj Rusko. Ale ak nemá čo stratiť a Západ áno, tak nie je dôvod, prečo by do toho Rusko nemalo ísť.
Súčasná vojna je predovšetkým ekonomická. Toto je vojna o prerozdelenie trhov a zdrojov surovín – klasika. Bez prístupu na tieto trhy nemôžu krajiny žiť a rozvíjať sa. Preto bude boj o ne vedený z hranicami fair-play, vrátane vydierania potravinami, energiou a jadrovými zbraňami.
Erdogan chce do volieb vstúpiť v silnej pozícii. Infláciu využíva na stimuláciu rastu a chce sa dostať preč z jej vlny. Bez lacného plynu a potravín sa mu to nepodarí. Kolaps Erdogana znamená nástup k moci proamerickej opozície, keďže žiadna iná v Turecku nie je. Automaticky sa začnú prehodnocovať prístupy ku kurdskému problému a úloha Turecka v Zakaukazsku, čo je v súčasných podmienkach impulzom ku kolapsu Turecka.
Takže dohoda o obilí je vlákno, ktoré možno potiahnuť, aby sa spustili alebo zabránili veľmi ďalekosiahle procesy. Preto sa tu netreba ponáhľať. Rusko načrtlo svoj postoj, teraz sa bude vyjednávať o ústupkoch od oponentov.
Rusko zatiaľ z dohody nemá nič iné ako problémy. Preto bude Rusko vyťahovať turecké karty pomaly a aké bude konečné rozhodnutie, ukáže až reakcia Američanov. V každom prípade je odstúpenie od zmluvy o obilí v novembri pre Západ najbolestivejším obdobím. Nová úroda je ďaleko a voľby sa blížia. Takéto aktívum na vyjednávanie by sa malo využiť bez unáhlenia.
Comments: